Pascal - ťahák

** ** Ovládanie užívateľského prostredia:

F2 - uložiť
F9 - skompilovať (skontrolovať chyby)
CTRL + F9 - spustiť program

Ak na konci program niečo vypisuje a nie je za tým čakanie na kláves, program skončí a cez neho sa opäť otvorí pascalovský. Ak potrebujeme sa pozrieť za toto okno, stlačíme ALT + F5.

Štruktúra programu

uses crt,dos;                     { deklarace knihoven }
var a,b: integer;                 { deklarace proměnných }
       s : string;

begin                             { samotný program }
   . . .
end.

Základné typy premenných

• integer - celočíselná (približne -32.000 až 32.000)
• byte - celočíselná (0 - 255)
• string - text až 255 znakov (vlastne pole CHAR)
• char - jeden znak
• boolean - nadobúda len hodnôt true a false (pravda alebo lož)

Základné príkazy pre textový režim

Ak tomu v programe nie je inak, beží v textovom režime. To je režim o 80x25 (80x50 vo WinXP) znakoch na obrazovke.

write('ahoj',5 + 5,' 3 + 3'); { vypíše na obrazovku: "ahoj 10 3+3" }
writeln('ahoj',5 + 5,' 3 + 3'); { udělá to samé, ale potom přesune kurzor na další řádku }
readln(s); { načte z klávesnice do proměnné s. Procedura read bez ln se nepoužívá }

Do premennej samozrejme môžeme priradiť čokoľvek priamo v programe a to:

s:=‘ahoj‘;
a:=1;

pozn. Nasledujúce procedúry vyžadujú knižnicu CRT a slúži pre prácu s obrazovkou v textovom režime.

clrscr; { zkratka ClearScreen - vymaže obrazovku }
textcolor(red); { nastaví barvu textu ne červenou }
textbackground(blue); { nastaví barvu pozadí na modrou. Poté je nutno smazat obrazovku, pokud chtece aby byla celá modrá. }
readkey; { fukce, která čeká na stisk klávesy a poté vrátí její znak; }

Príklad použitia char:

uses crt;
var ch : char;

begin
ch:=readkey;
if (ch = ‘1‘) then
 writeln(‘Stiskl jsi jedničku‘);
readkey; { ceka na stisk libovolne klavesy }
end;

keypressed - fukcia boolean; Je pravdivá, ak bola zrovna stsknuta klávesa. Využíva sa v prípade, že nechceme čakať na kláves a načítať jej len vtedy, keď je stlačená.

pr: if (keypressed) then ch: = readkey;

Podmienky

Deklarácia podmienky: if (podmienka) then príkaz;

Ak chceme vykonať viac, ako jeden príkaz, použijeme príkazy begin a end:

if (podmínka) then
begin
 příkaz;
 příkaz;
end;

Podmienkou je myslený matematický výraz, napr a> b, c = 3, jmeno = 'karel', a <> b (toto je znak pre nerovnosť).

Môžeme kombinovať niekoľko podmienok pomocou operátorov AND (a zároveň), OR (alebo) a XOR (logické alebo).

if (rok = 2007) and (mesic = 11) then ...

Cykly

Využívajú sa, keď potrebujeme urobiť rovnakú vec viackrát. Buď vopred vieme koľkokrát, alebo cyklus zastavíme, keď sa splní podmienka.

FOR

vyžaduje pomocnú premennú typu integer a používa sa v prípade, keď poznáme počet opakovaní.

var i : integer;
begin
 for i:=2 to 8 do
  write(i);  { vypíše čísla od 2 do 8 }
end;

(Aj má počiatočnú hodnotu 2. V každom kroku cyklu je potom v I hodnota o jednu väčšiu. Cyklus skončí, keď je v I hodnota

for i:=8 downto 2 do write(i);
{ vypíše čísla od 8 do 2 (v každém kroku cyklu je v I hodnota o jednu menší) }

REPEAT

• opakuje kód medzi repeat a until, kým sa nesplní podmienka

writeln(‘zadejte cislo vetsi nez 6: ‘);
repeat
 readln(a);
 if (a <= 7) then
 writeln(‘Cislo neni vetsi nez 6, zadejte znovu.‘);
until (a > 6);

(WHILE) - to isté, ako repeat, ale s inou deklaráciou. Skôr sa používa repeat.

While (podmínka) do
begin
 . . . { opakuje kód mezi begin a end, dokud PLATÍ podmínka }
end;