Vlnenie, zvuk a akustika
Vlnenie = jeden z najrozšírenejších javov, ktorý označuje šírenie kmitov priestorom (zvuk, svetlo, rozhlasové alebo televízne vysielanie).
** **
delenie: ****
Elektromagnetické (viac v otázke 22)
- energia, ktorá sa prenáša priestorom vo forme elektromagnetických vĺn (svetlo, rádiové vlny, UV žiarenie)
- mení elektromagnetické pole, kmitajú vektory E (intenzita el. Pole) a B (mag. Indukcia)
- zdrojom je elektromagnetický oscilátor (LC obvod, kmity molekúl, zmeny elektromagnetického poľa vnútri atómov), pre šírenie sú nutné len zmeny elektrického a magnetického poľa, preto sa môže šíriť aj vákuom.
** **
mechanické vlnenie
- zvláštny druh pohybu, kedy sa častice látky vychýli zo svojej rovnovážnej polohy a tým odovzdajú energiu ďalším časticiam. Šírenie vĺn nie je spojené s prenosom látky, len s prenosom energie. (Zvuk, vodná hladina, keď do nej hodíme kameň)
Pr .: V mieste dopadu kameňa na vodnú hladinu vznikne kmitavý rozruch, ktorý sa v podobe vĺn šíri všetkými smermi. Plávajúce predmety v určitej vzdialenosti od miesta dopadu sa v okamihu, keď je dostihne vlna, rozkmitajú. To znamená, že kmitavý rozruch sa z jedného miesta preniesol na iné miesto a tam vzniklo kmitanie. Plávajúce predmety však zotrvávajú na svojom mieste a nie sú vlnením unášané.
- jeho príčinou je teda existencia väzobných síl medzi časticami látky (atómami, molekulami prostredie), šíri sa vo všetkých skupenstvách.
- prostredia musia byť pružné → musia mať dostatočný počet častíc na jednotku dĺžky. Zvuk sa šíri lepšie vo vode (kvapalina) ako vo vzduchu (plyn), a ešte lepšie v oceli (pevná látka). Vo vákuu nie sú molekuly a atómy -> zvuk sa vákuom nešíri
- zdrojom je mechanický oscilátor (kyvadlo, závažia na pružine, kmitajúce struna, blana, ...)
Popis:
Pre jednoduchosť z tohto prostredia vyberieme rad častíc, ktoré ležia na jednej priamke.
Jednotlivé častice sú mechanické oscilátory navzájom spojené väzbou (znázornená malú pružinou). Ak prvé kyvadlo vychýlime a necháme ho voľne kmitať, začnú postupne kmitať aj ostatné kyvadla.
Postupné vlnenie - kmitanie konštantnou rýchlosťou v postupuje v smere osi x.
v ... rýchlosť šírenia postupného vlnenia (vzdialenosť, ktorú vlnenie urazí za 1 s)
T ... perióda kmitania = doba, za ktorú vykonalo prvú kyvadlo jeden kmit.
λ ... vlnová dĺžka = vzdialenosť, ktorú vlnenie urazí za jednu periódu.
Veličina f je frekvencia kmitania kyvadiel (f = 1 / T).
Rýchlosť šírenia mechanického vlnenia - závisí na vlastnostiach pružného prostredia a je rôzna pre vlnenie priečne a pozdĺžne. Nazýva sa tiež fázová rýchlosť.
** **
druhy vlnenie
** **
Postupné vlnenie priečne
- hmotné body kmitajú kolmo na smer šírenia vlnenia (pružná pevné telesá v tvare tyčí, vlákien; vodná hladina ...)
- ľahko vytvoríme na hadicu, ktorú voľne položíme na podlahu a jeden jej koniec rozkmitajú
- elektromagnetické vlnenie je vlnenie priečne (s väčšia), mechanické môže byť priečne aj pozdĺžne
Postupné vlnenie pozdĺžne
- častice pružného telesa kmitajú v smere šírenia vlnenia
- väčší fyzikálny význam - vzniká v telesách všetkých skupenstiev
- v pružných látkach sa ním šíri zvuk
Toto vlnenie charakterizuje zhusťovanie a jej zriedenia kmitajúcich bodov okolo miest, v ktorých sú okamžité výchylky kmitajúcich bodov nulovej (minima a maxima). Zhustenie, popr. zriedenie postupuje opäť rýchlosťou v v smere osi x. Jednotlivé zhustenie alebo zriedenie sú navzájom vzdialené o vlnovú dĺžku λ.
Rovnica postupného vlnenia
- určíme vzťahom, ktorý umožňuje určiť okamžitú výchylku v každom bode radu, ktorou sa vlnenie šíri
- závisí na čase tá vzdialenosti od zdroja x (od počiatočného bodu)
- výchylka kmitanie je popísaná rovnicou: y = y m * sin ω t, vlnenie je však závislé ešte od vzdialenosti x
2 Pí / T je dosadenie omegy ax / v je čas, spočítané z normál. vzorca pre
dráhu
λ = v × T (vlnová dĺžka = dráha vlny)
ω = 2 × π / T
a dostaneme rovnicu postupnej vlny pre rad bodov podľa osi x:
- platí pre priečne i pozdĺžne harm. vlnenie v homogénnom prostredí
podľa osi y len prehodíme xay
veličina
je fáza vlnenie. Keby vlnenie postupovalo záporným smerom vzhľadom k osi x (vľavo od zdroja vlnenia), bolo by vo výraze pre fázu znamienko +. Fáza je bezrozmerná veličina a určuje priebeh vlnenia. ****
Interferencie vlnenie (skladanie)
- je dej, pri ktorom sa v určitom bode prostredí, ktorým sa šíri vlnenie, skladajú okamžité výchylky dvoch a viacerých vlnenia. Interferencie vlnenie môže nastať, keď sa stretnú dve vlnenie s rovnakou frekvenciou, rovnakým smerom šírenia a na sebe nezávislým dráhovým posunom. Vzniká výslednej vlnenie.
Pri interferenciu sa skladajú dve vlnenia:
O tom, ako sa vlnenie zloží, rozhoduje ich fázový rozdiel Δ φ:
- proste odpočtu dve fázy, v tabuľkách je vzorec pre fázu vlnenia, len
miesto x dám rozdiel Δl
Výraz Dl = x2 - x1 je dráhový posun. Fázový rozdiel vlnenia je priamo úmerný dráhovému rozdielu vlnenia.
Interferenčné maximum vznikne, keď je dráhový rozdiel rovný sudému počtu polvlny
- v miestach, v ktorých sa vlnenie stretávajú s rovnakou fázou
- nie je v tab!
Interferujúce vlnenia sa stretávajú v každom bode s rovnakou fázou, preto výsledná amplitúda výchylky je rovná súčtu jednotlivých amplitúd.
Interferenčné minimum vznikne, keď je dráhový rozdiel rovný nepárnemu počtu polvlny
- v miestach, v ktorých sa vlnenie stretávajú so opačnú fázou (popr. I nulová)
- nie je v tab!
Interferujúce vlnenia sa stretávajú v každom bode s opačnou fázou, preto výsledná amplitúda výchylky je rovná rozdielu jednotlivých amplitúd. Pri rovnakej amplitúde výchyliek sa obe vlnenia zruší. (slúchadlá s možnosťou pustiť si ticho - protifrekvence)
** **
Odraz vlnenia v rade bodov -> stojaté vlnenie (ďalší typ k postupnému)
Podobne ako postupne vlnenie sa chová aj svetlo pri interferencii na tenkej optickej vrstve. Rozhranie redší-hustejšie (vzduch-voda) je pevný koniec, rozhranie hustejšie-redšie (voda-vzduch) je voľný koniec.
stojaté vlnenie
Keď lano na jednom konci upevníme a na druhom ním začneme kmitať, v mieste upevnenia dôjde k odrazu a dve vlnenia idú proti sebe. Niektoré body budú kmitať, niektoré zostanú na mieste. Vznikne takýto obrazec:
V bodoch, ktoré kmitajú najviac, sú kmitnite, v bodoch, ktoré nekmitají, sú uzly. Dve kmitnite sú od seba vzdialené λ / 2, dva uzly sú od seba vzdialené tiež λ / 2, a kmitnite s uzlom sú od seba vzdialené λ / 4. Poloha kmiten a uzlov stojatého vlnenia sa nemení.
Rozdiel medzi postupným a stojatým vlnením
Pri postupnom vlnenie kmitajú všetky body s rovnakou amplitúdou výchylky, ale s rôznou fázou, ktorá sa s časom mení. Vlnenie sa šíri fázovou rýchlosťou v a prenáša sa ním energie.
Pri stojatom vlnenie kmitajú všetky body medzi dvoma susednými uzlami s rovnakou fázou, ale amplitúda výchylky je rôzna a závisí na polohe bodu. Energia sa neprenáša.
**Vlnenie v izotropnej prostredí **
Izotropnej nazývame prostredie, ktoré má z hľadiska šírenia vlnenia vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti (fázová rýchlosť v je vo všetkých smeroch rovnaká). Zo zdroja dospeje vlnenie za zvolenú dobu t na určitú čelom vlny.
p ... Pārskata, v .. vlnoplochy
** **
** **
Smer šírenia vlnenia je určený v každom okamihu normálou k čele vlny a nazýva sa lúč.
** **
**Huygensov princíp: **
Každý bod vlnoplochy, do ktorého sa dostalo vlnenie v určitom okamihu, môžeme pokladať za zdroj elementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elementárnych vlnoplochách. Vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch.
Z..zdroj, r ... plomero, za dobu t majú vlnoplochy polomer Δr = Δv t (jednoducho dráha, ktorú vlnenie urazilo od zdroja) .V1 - pôvodné vlnoplocha, V2-nová vlnoplocha, ktorú sme určili podľa Heygensova princípu.
význam: môžeme určiť polohu ďalších vĺn, bez toho poznáme zdroj, stačí nám predchádzajúca vlna. ****
** **
** **
odraz vlnenia
Odraz vlnenia nastane, keď vlnenie narazí na nepriepustnú plochu.
Zákon odrazu:
1) ** ** α'= α → Uhol odrazu vlnenia sa rovná uhlu dopadu.
2) ** ** Odrazený lúč leží v rovine dopadu (určenej dopadajúcim lúčom a kolmicou dopadu).
** **
** **
Refrakcia
Pri prechode vlnenia z jedného prostredia do druhého sa mení smer šírenia
vlnenia. Je to spôsobené tým, že sa v druhom prostredí vlnenie
šíri inou rýchlosťou.
Pomer sínusu uhla dopadu k sínusu uhla lomu je pre dané dve prostredia stála veličina a rovná sa pomeru rýchlosťou vlnenie v oboch prostrediach. Nazýva sa index lomu vlnenia n pre dané prostredie. Lomený lúč zostáva v rovine dopadu.
**polarizácia vlnenie **
Keď body vlnenie kmitajú priečne, môžu kmitať v rôznych rovinách. Pri polarizácii sa z niekoľkých kmitových rovín vyberá jedna. Demonštrovať to dá, keď hadicu prestrčíme podlhovastým otvorom, ktorý je široký rovnako ako hadice a hadicu na jednom konci rozkmitajú. Keď kmitajú v rovine, v ktorej leží aj otvor, kmity prejdú, ale keď kmitajú kolmo k otvoru, buď zbúrame predmet, v ktorom je otvor, alebo to teleso utlmí kmity. Zošikma prejde časť kmitov.
Môžeme použiť dvojaký polarizácia - prvý polarizujúcim činiteľ je polarizátor, druhý overuje polarizáciu - analyzátor.
Pozdĺžne vlnenie nedá polarizovať, pretože kmitanie pozdĺžne je v priamke a nie v rovine alebo niekoľkých rovinách.
** **
** **
Ohyb vlnenia (difrakcia)
"":http://cs.wikipedia.org/…a_bodova.png"":http://cs.wikipedia.org/…ka_velka.png
Keď vlnenie narazí na prekážku, ktorá má rozmery približne rovnako
veľké ako je vlnová dĺžka, zvlnenie sa dostane aj za ňou a mení sa smer
šírenia vlnenia, bez vlnenia prešlo do iného prostredia - rozdiel od
lomu.
Pokiaľ je prekážka veľká a je za v nej malý otvor, dôjde k ohybu a vlnenie sa od otvoru šíri všetkými smermi.
(Platí aj u svetla, ale štrbina musí byť veľmi malá)
** **
Zvuk a akustika
akustika - zaoberá sa fyzikálnymi dejmi, ktoré sú spojené so vznikom zvukového vlnenia, jeho šírením a vnímaním zvuku sluchom.
Zvuk je pozdĺžne mechanické vlnenie, ktoré vnímame sluchom. Jeho frekvencia je v rozmedzí:
f
infrazvuk <- 20Hz <-> 20kHz -> ultrazvuk
(Starší ľudia prestávajú vnímať veľmi vysoké frekvencie)
Zvuky s periodickým priebehom sú hudobné zvuky čiže tóny. Zvuk s harmonickým priebehom je jednoduchý tón.
Zvuk zložitejšieho priebehu je zložený tón.
obsahuje: Možno ich rozdeliť na základný tón (s najnižšou frekvenciou) a iné tóny (frekvencia je násobkom frekvencia tónu základného). Ak sú frekvencia ostatných tónov celistvými násobkami frekvencie základného tónu, označujeme základný tón ako prvý harmonický tón a ostatné ako vyššie harmonické tóny (2.3 ...).
Neperiodické zvuky nazývame hluk. Vypočutie je doplnené vnemy, ktoré nazývame šum.
Zvuk sprostredkováva človeku informácie o okolitom svete.
prenosová sústava - predstavuje dej prenosu zvukových informácií, 3 základné časti: zdroj zvuku, prostredie (ktorým sa zvuk šíri, slúži ako vodič) a prijímač zvuku (väčšinou ľudské ucho alebo mikrofón).
Zdroje zvuku: tyče (triangel), struny, blany (hlasivky), sirény, dosky, píšťaly ... Þ jedná sa o chvenie telies (kmitanie), ktoré sa prenáša do okolitého pružného prostredia a v ňom vzniká zvukové vlnenie.
zdrojom zvuku môžu byť aj predmety s núteným kmitaním (ozvučnice hud. nástrojov, slúchadlá, reproduktory)
Fázová rýchlosť zvuku závisí od prostredia a jeho teplote. Pre rýchlosť zvuku vo vzduchu platí približný vzťah:
v t = (331,82 + 0,61 {t}) m × s -1
t je teplota v Celziových stupňoch, {t} je hodnota teploty.
Rýchlosť zvuku vo vzduchu je (pri teplote 0 ° C a hustote suchého vzduchu 1,293 kg.m 3): 331,82 ms -1.
Tón má svoju výšku, farbu, intenzitu (hlasitosť).
- absolútna výška tónu - je u jednoduchých tónov určená frekvenciou f, u zložených tónov frekvenciou f z základného tónu
- relatívna výška - je pomer frekvencia tónu a frekvencia tónu zvoleného ako základ (v hudobnej akustike 440 Hz - komorné A, v technickej praxi 1000 Hz).
- farba tónu - je spôsobená počtom, frekvenciou a amplitúdou vyšších harmonických tónov, špecifická pre každý zdroj. Všeobecne platí, že nepárne násobky základného kmitočtu zvuk zostrujú / ochladzujú (napr. U žesťových (plechových) hudobných nástrojov), párne násobky základné harmonické frekvencie zvuk zjemňujú / otepľujú "(napr. Drevené dychové nástroje).
intenzita zvuku
akustický výkon: P = E / t (t je čas prenosu od zdroja do urč. miesta)
[I] = W × m -2, kde P je akustický výkon zvukového vlnenia a S obsah plochy, ktorú vlnenie kolmo prechádza.
Hlasitosť zvuku je subjektívnym hodnotením sluchového vnemu. Ucho nie je citlivé na zvuky rôznych frekvencií rovnako (najcitlivejšie pri frekvenciách 700 Hz až 6 kHz). Jednotkou je fon, čo je hlasitosť, ktorú človek vníma pri počúvaní referenčného tónu 1 kHz s hladinou tlaku 40dB.
** Hladina hlasitosti [dB]**
** **
kde Aj je intenzita daného zvuku, ktorý porovnávame so základnou hodnotou Aj o zodpovedajúcu prahu vypočutie (I o = 10 -12 Wm -2) - najnižšia hodnota akustického tlaku pôsobiaceho na ušný bubienok, pri ktorom je referenčný tón ešte počuteľný.
pozn. do toho vzorca de narvať čokoľvek (podiel dvoch výkonov atď.)
Biologický účinok hluku - závisí na individuálnom fyzickom a psychickom stave človeka.
Relatívne trvalý vplyv hluku:
1) * * na sluchový orgán
2) * * na vegetatívny nervový systém
3) * * na psychiku človeka
Viac ako 75 dB škodí! Hluk asi 50dB v spánku vyvoláva rovnakú reakciu ako pri bdení 80 - 90 dB! Hluk nad 100 dB vnímaný ako bolesť. Nad 140 dB dochádza pri jednorazovom pôsobení ik sluchovému poškodeniu, pretrhnutiu bubienka.
Hluky: POZRI TABUĽKY STR 160 - zvuk.
** **
ultrazvuk
Vzniká v elektronických generátoroch, ľudia ho nepočuje, niektorí živočíchy áno (delfíny, netopiere, psi)
- krátka dĺžka, odraz od prekážok a je menej pohlcovaný kvapalinami a pevnými látkami.
- široké využitie v lekárskej diagnostike, kde v niektorých prípadoch nahrádza škodlivé röntgenové žiarenie → prehliadky tehotných žien;
- defektoskopia v priemysle - zachytí sa dutina vo výrobku
- vyvoláva vibrácie → čistenie šošoviek, šperkov
- v prírode - sluch a orientácia delfínov a netopierov (echolokácia)
** **
infrazvuk
Vzniká pri prevádzke niektorých strojných zariadení, prírodné: uragány, zemetrasenie.
Frekvencia podobné s biologickými rytmami sú smrteľne nebezpečné.Zastaví ho iba vákuum alebo dostatočná vzdialenosť.