1. diel - Úvod do AI

Vitajte v prvej lekcii kurzu základov umelej inteligencie. V jej priebehu si vysvetlíme, čo to umelá inteligencia (Artificial Intelligence, AI) vlastne je, ako sa vytvára a na čo sa používa. Pozrieme sa hlbšie na princípy, ktoré vznik AI umožnili, a popíšeme si aj riziká, s ktorými sa pri interakcii s AI stretávame.

Minimálne požiadavky

Pre tento kurz nie sú potrebné žiadne predchádzajúce znalosti. Stačiť nám bude bežná práca s prehliadačom.

Čo je to umelá inteligencia?

Umelá inteligencia (AI) je oblasť informatiky zameraná na vytváranie systémov, ktoré dokážu vykonávať úlohy, ktoré by normálne vyžadovali ľudskú inteligenciu. To zahŕňa schopnosti ako učenie sa z dát (strojové učenie), rozpoznávanie reči, vizuálne vnímanie, rozhodovanie, prekladanie jazykov, generovanie obrázkov a mnohé ďalšie. Takto napríklad môže vyzerať vytvorenie obrázku na základe zadania "Vytvor sediacu sovu, ktorá má v pazúroch notebook. Sova bude mať oranžovú mikinu.":

Keď sa ale nad pojmom AI zamyslíme hlbšie, zistíme, že narážame na zaujímavé otázky.

Kde začína inteligencia

To je zásadný problém. Kde ešte používame "inteligentný katalóg" vedomostí dostupných online a kde sa už strojové učenie dostane na úroveň, kedy si pri riešenom probléme položí vlastnú otázku? Aktuálne je možné AI rozdeliť do dvoch kategórií.

Úzka (špecifická) AI

Tento typ AI je navrhnutý tak, aby vykonával špecifickú úlohu alebo súbor úloh. Príklady zahŕňajú virtuálnych asistentov ako Siri alebo Alexa, samoriadiace autá a odporúčacie systémy na platformách ako Netflix alebo Amazon. Úzka AI je zameraná na konkrétny problém a nemá schopnosť prekračovať svoje vopred definované hranice:

Do tejto kategórie patria aj všetky GPT modely.

Všeobecná (silná) AI

Tento hypotetický typ AI by mal schopnosť vykonávať akúkoľvek intelektuálnu úlohu, ktorú by dokázal človek. Silná AI by mala schopnosť premýšľať, rozumieť a učiť sa na úrovni porovnateľnej s ľudskou inteligenciou. Hoci je silná AI zatiaľ skôr víziou než realitou, je cieľom mnohých výskumných projektov a diskusií o budúcnosti AI:

Generatívne AI

Takmer synonymom pre AI sa stal ChatGPT. Ide o chatbota založeného na LLM (Large Language Model). Populárne LLM zahŕňajú:

• GPT-4 od OpenAI,
• LaMDA a PaLM od Googlu (PaLM je základom pre chatbot Bard),
• NeMo od Nvidie a ďalšie.

Generative Pre-trained Transformers (GPTs) sú typom veľkého jazykového modelu (LLM) a významným rámcom pre generatívnu umelú inteligenciu. Sú to umelé neurónové siete, ktoré sa používajú v úlohách spracovania prirodzeného jazyka. Sú predtrénované na veľkých súboroch neoznačeného textu a sú schopné generovať nový obsah. Problém spočíva v tom, že v niektorých prípadoch sa nový nerovná správny Sama spoločnosť OpenAI varovala používateľov, že jej najnovší jazykový model, a síce GPT-4, stále nie je úplne spoľahlivý. Spoločnosť užívateľov prosí, aby boli opatrní.

Súčasná generácia AI si dokáže vymýšľať ničím nepodložené fakty (halucinovať) a robiť chyby v uvažovaní.

Využitie AI v súčasnej praxi

GPTs sa stali bleskovou rýchlosťou súčasťou našich životov. To hlavné, čo tento typ AI totiž ponúka, je úspora času vďaka rôznym aplikáciám, ktoré uľahčujú a zlepšujú naše každodenné aktivity. Pozrime sa na krátky zoznam oblastí, v ktorých nám AI prakticky denne pomáha:

• Virtuálni asistenti, ako sú Siri od Applu, Google Assistant, Amazon Alexa a Cortana od Microsoftu.
• Odporúčacie systémy využívajúce algoritmy AI na analýzu užívateľských dát a predpovedanie toho, čo by používatelia mohli chcieť vidieť, počúvať alebo kúpiť. Príklady zahŕňajú:
  • Netflix odporúča filmy a seriály na základe toho, čo používatelia sledovali a ohodnotili.
  • Spotify odporúča hudbu na základe užívateľských návykov na počúvanie a preferencií.
  • Amazon ponúka produkty, ktoré by mohli byť pre zákazníka zaujímavé na základe histórie nákupov a prezerania.
• Smart domy - AI tu hrá kľúčovú úlohu vo vývoji smart domácich zariadení, ktoré zvyšujú pohodlie a bezpečnosť nášho domova.
• Zdravotné aplikácie, kde AI pomáha lekárom diagnostikovať choroby, predpovedať zdravotné problémy a personalizovať liečbu. Napríklad aplikácie, ktoré analyzujú fotografie kože a identifikujú potenciálne príznaky rakoviny kože, alebo systémy, ktoré analyzujú zdravotné dáta a pomáhajú predpovedať srdcové príhody.
• Autonómne vozidlá, ako sú samoriadiace autá vyvíjané spoločnosťami ako Tesla, Waymo a Uber, používajú AI na analýzu okolitého prostredia, na navigáciu a riadenie bez potreby ľudského zásahu.

Riziká súčasnej generácie AI

Vyššie je vymenovaný len zlomok tých najvýraznejších aplikácií. AI marketérom píšu články a odpovedajú na e-maily, študentom pomáhajú s diplomovými prácami, programátorom s tvorbou kódu.

Súčasnú generáciu AI je nutné využívať s dobrým povedomím o jej limitoch.

Chyby vo výstupe AI sú tým častejšie, čím exaktnejší výstup požadujeme. Napísať všeobecný text už AI dokáže veľmi dobre. Stačí ale GPT model požiadať, aby vytvoril haiku

Na príkaz "definuj a vytvor haiku" model (ChatGPT-4o) odpovie:

Výstup ChatGPT na dotaz:
Haiku je tradičná japonská básnická forma, ktorá sa skladá z troch riadkov. Každý riadok má určitý počet slabík:

Prvý riadok: 5 slabík
Druhý riadok: 7 slabík
Tretí riadok: 5 slabík

Haiku často zachytáva prírodné scény, sezónne zmeny alebo momenty z každodenného života.
Je to krátka a výstižná forma, ktorá vyžaduje zvratnú myšlienku alebo nápad na konci.

Tu je príklad haiku:

Jesenný dážď padá,
rosa na liste spí,
svetlo sa ligoce.

Zjavne už v prvom riadku počet slabík nesúhlasí so zadaním. Pri tvorbe kódu je situácia ešte horšia, ak nesprávne definujeme naše zadanie. Aj tak je ale AI už teraz úžasným pomocníkom, ak ju používame s ohľadom na jej limity.

Tvorbou správneho a efektívneho zadania sa budeme zaoberať v nasledujúcich lekciách.

Ako odhaliť deepfake

Na to, aby sme dokázali rozpoznať, že komunikujeme s AI, využijeme takzvaný Turingov test. To je pokus, ktorého cieľom je preveriť, či sa nejaký systém umelej inteligencie naozaj správa inteligentne. Zámerom testu je overiť, či umelá inteligencia dosiahla úroveň inteligencie porovnateľnú s ľudskou.

Priebeh Turingovho testu je nasledujúci:

1. Do oddelených miestností umiestnime testujúceho, predmet skúmania (napr. počítač s príslušným programom) a ďalšieho človeka.
2. Testujúci kladie otázky v prirodzenej reči a odovzdáva ich do druhej miestnosti, kde sú zodpovedané buď počítačom, alebo druhým človekom (náhodne).
3. Odpovede sú odovzdávané späť testujúcemu, ktorý sa snaží rozpoznať, či komunikuje so strojom alebo s človekom.
4. Pokiaľ testujúci nedokáže rozlíšiť, kto je človek a kto stroj, potom táto umelá inteligencia Turingovým testom prešla.

Špecializovaný chatbot Eugene Goostman presvedčil už v roku 2014 tretinu ľudských rozhodcov, že komunikujú s človekom. Podmienky testu však boli komplikované a odborná verejnosť tento konkrétny test príliš neuznáva. Súčasné modely (GPT) je potom ľahké odhaliť vďaka poistkám, ktoré do nich tvorcovia vkladajú. Robia to napríklad kvôli politickej korektnosti a tiež preto, aby sa vyhli jednoduchým žalobám. S trochou snahy sa dá totiž model GPT ľahko presvedčiť, že pred spaním radi počúvate licenčné kľúče k Windows… Samozrejme doteraz neaktivované

Ku všeobecnej AI teda máme ešte ďaleko. Už v súčasnej generácii AI ale máme špecializované nástroje, ktoré nám dokážu uľahčiť život v mnohých smeroch. Počet užívateľov a ich rast hovorí za všetko.

V nasledujúcej lekcii, Vytvárame efektívne prompty pre excelentné výstupy, sa naučíme, ako vytvoriť funkčný prompt, a vysvetlíme si, ako také efektívne prompty skladať.