3. diel - Premenné a typový systém v Pythone

Z prechádzajúcej lekcie, PyCharm a prvá konzolová aplikácia v Pythone, už vieme pracovať s prostredím PyCharm a vytvoriť konzolovú aplikáciu.

V tomto dieli kurzu Python sa pozrieme na tzv. typový systém, ukážeme si základné dátové typy a prácu s premennými. Výsledkom bude jednoduchý program vypisujúci premennú.

Premenné

Než začneme riešiť dátové typy, poďme sa zhodnúť na tom, čo je to premenná (programátori určite odpustia zbytočné vysvetľovanie). Z matematiky určite poznáte premennú (napr. x), do ktorej sme si mohli uložiť nejakú hodnotu, najčastejšie číslo. Premenná je v informatike úplne to isté, je to miesto v pamäti počítača, kam si môžeme uložiť nejaké dáta (napr. meno užívateľa, aktuálny čas alebo databázu článkov).

V Pythone je práca s premennými trochu odlišná ako v niektorých iných programovacích jazykoch. Hoci má každá premenná svoj dátový typ, nemusíme ho vopred špecifikovať. Dátový typ premennej je určený za behu programu podľa aktuálne uloženej hodnoty. Keď napríklad napíšeme x = 5, Python automaticky vie, že x je celé číslo.

V Pythone tiež nemusíme deklarovať premennú pred tým, než ju začneme používať. Stačí jej jednoducho priradiť hodnotu a Python za nás premennú vytvorí a priradí jej zodpovedajúci dátový typ.

Typový systém

Existujú dva základné typové systémy, a to statický a dynamický.

Dynamický typový systém

Dynamický typový systém nás úplne odtieňuje od toho, že premenná má vôbec nejaký dátový typ. Ona ho samozrejme vnútorne stále má, ale jazyk to nedáva najavo. Dynamické typovanie ide veľakrát tak ďaleko, že premenné nemusíme ani deklarovať. Akonáhle do nejakej premennej niečo uložíme a jazyk zistí, že premenná nebola nikdy deklarovaná, sám ju založí. Do tej istej premennej môžeme ukladať text, potom objekt užívateľa a potom desatinné číslo. Jazyk sa s tým sám pobije a vnútorne automaticky zmení dátový typ. V týchto jazykoch ide vývoj rýchlejšie vďaka menšiemu množstvu kódu. Zástupcovia sú práve Python, ďalej napr. PHP alebo Ruby.

Statický typový systém

Statický typový systém naopak striktne vyžaduje definovať typ premennej a tento typ je ďalej nemenný. Akonáhle premennú raz deklarujeme, nie je možné jej dátový typ zmeniť. Akonáhle sa do textového reťazca pokúsime uložiť objekt user, dostaneme vynadané.

Python je dynamicky typovaný jazyk. Premenné teda nemusíme deklarovať s ich dátovým typom. Vďaka tomu je vývoj v jazyku rýchlejší a jazyk sa zo začiatku lepšie osvojuje. V prípade dynamického typovania však nemožno zdrojový kód automaticky kontrolovať, a keď napr. niekde očakávame objekt user, ale dostaneme namiesto toho desatinné číslo, chyba sa odhalí až za behu a interpreter program zhodí.

Základné dátové typy

Poďme si teraz niečo naprogramovať, nech si nadobudnuté znalosti trochu osvojíme. S teóriou budeme pokračovať až nabudúce. Povedzme si teraz tri základné dátové typy:

• celé čísla: int,
• desatinné čísla: float,
• textový reťazec: str.

Program vypisujúci premennú

Vytvoríme si nový projekt a pomenujeme ho Output (ku všetkým príkladom si vždy vytvoríme nový projekt).

Vytvorenie premennej

Skúsime si vytvoriť celočíselnú premennú a. Dosadíme do nej číslo 56 a jej obsah vypíšeme do konzoly:

a = 56
print(a)

V konzole vidíme výstup:

Konzolová aplikácia
56

Na prvom riadku sme vytvorili premennú a priradili jej hodnotu 56. Slúži na to operátor "rovná sa" (=). Druhý príkaz je nám už známy, vypíše do konzoly obsah premennej a.

Desatinná premenná

Pre desatinnú premennú bude kód vyzerať takto:

a = 56.6
print(a)

V konzole vidíme výstup:

Konzolová aplikácia
56.6

Je to prakticky rovnaké ako s celočíselnou premennou. Ako desatinný oddeľovač používame bodku (.).

Zistenie typu premennej

Ak by sme potrebovali zistiť, akého dátového typu premenná je, urobíme to pomocou príkazu (funkcie) type():

a = 5.56
print(type(a))

Vo výstupe vidíme:

Konzolová aplikácia
<class 'float'>

Kľúčové slovo class si nebudeme zatiaľ všímať, stačí vedieť, že výstup funkcie type() si preložíme ako: typ premennej je float.

To je na dnes všetko 🙂

V nasledujúcej lekcii, Využitie umelej inteligencie pri štúdiu programovania, sa pozrieme na využitie umelej inteligencie pri štúdiu programovania.

Mal si s čímkoľvek problém? Stiahni si vzorovú aplikáciu nižšie a porovnaj ju so svojím projektom, chybu tak ľahko nájdeš.