19. diel - Vlastnosti v Pythone druhýkrát - Pokročilé vlastnosti a dedenie

V predchádzajúcej lekcii, Dekorátory druhýkrát - Parametrické a triedne dekorátory , sme dokončili tému s dekorátormi.

V dnešnom tutoriále objektovo orientovaného programovania v Pythone budeme pokračovať v práci s vlastnosťami. Zameriame sa najmä na ich pokročilé použitie. Venovať sa budeme dedeniu, vytváraniu vlastných dekorátorov pre vlastnosti a častým chybám, ktorých sa pri práci s vlastnosťami programátori dopúšťajú.

Pokročilé vlastnosti sú už pomerne náročná téma. Je preto veľmi dôležité starostlivo analyzovať všetky ukážky kódu v lekcii, skúsiť si ich vo vlastnom IDE modifikovať a neprechádzať ďalej v tutoriáli, pokiaľ kód skutočne plne nepochopíte.

Použitie vlastností v dedení

Pozrime sa teda bližšie na dôležitý koncept využitia dekorátora @property v kontexte dedičnosti v Pythone. Dedičnosť umožňuje odvodenej triede zdediť metódy a vlastnosti základnej (rodičovskej) triedy. Pomocou dekorátora @property v základnej triede definujeme vlastnosti, ktoré je potom možné v odvodenej triede preťažovať alebo prispôsobiť:

Trieda Tvar je základná trieda, ktorá má vlastnosť barva s getterom a setterom. Používa @property na definovanie týchto metód ako vlastnosti triedy.

Trieda Kruh je odvodená trieda, ktorá dedí z Tvar. Zahŕňa svoju vlastnosť polomer s vlastným getterom a setterom. Preberá (dedí) zo základnej (rodičovskej) triedy vlastnosť barva.

Tento príklad ukazuje základné použitie @property v dedení. Zároveň ilustruje, ako odvodená trieda rozširuje alebo mení správanie základnej triedy.

Preťažovanie vlastností v odvodených triedach

Preťažovanie vlastností (property overriding) v odvodenej triede je proces, kde nahrádzame alebo rozširujeme chovanie getterov a setterov základnej triedy. Vďaka tomu môžeme dosiahnuť väčšiu flexibilitu a špecializácia v odvodených triedach. Pozrime sa na konkrétnu aplikáciu. V triede Tvar máme základnú implementáciu setteru pre farbu, ktorá jednoducho nastavuje hodnotu. V triede Kruh teraz pridáme kontrolu, ktorá overí, či zadaná farba patrí do zoznamu vopred definovaných povolených farieb pre kruhy. To je jednoduchý príklad toho, ako v odvodenej triede preťažíme a rozšírime správanie vlastnosti z rodičovskej triedy:

V kóde trieda Kruh rozširuje správanie setteru pre farbu. Overuje, či je zadaná farba v zozname povolených farieb. Ak nie, vyvolá výnimku ValueError. Takto je možné v odvodenej triede preťažovať a prispôsobovať vlastnosti základnej triedy.

Kód je zrejmý až na metódu fset. To je interná metóda používaná na volanie setteru vlastnosti. Normálne by sme ju v bežnom kóde nevideli, pretože @property ju obvykle skryje a umožňuje nám na volanie setteru používať bežné priradenie atribútu. My ale setter preťažujeme. Preto musíme metódu volať sami. Priame priradenie self.barva = hodnota by totiž viedlo k nekonečnej rekurzii.

Pokročilé vlastnosti a dekorátory

Vytváranie vlastných dekorátorov pre vlastnosti je jedným z pokročilejších a zároveň užitočných aspektov programovania v Pythone. V tejto kapitole sa pozrieme na to, ako vytvoríme vlastné dekorátory, ktoré je možné použiť pre vlastnosti tried.

Predstavme si, že chceme vytvoriť dekorátor, ktorý loguje každú zmenu hodnoty vlastnosti (vrátane tých, ktoré spôsobia chybu). V našej triede Kruh chceme logovať zmeny polomeru. Najprv si teda napíšeme funkciu pre dekorátor:

Táto funkcia nepatrí do žiadnej triedy a musíme ju do kódu vložiť pred miesto, kde neskôr použijeme dekorátor @log_property. Najlepšie na začiatok súboru alebo medzi triedy Tvar a Kruh. Funkcia je bohužiaľ pomerne komplikovaná vzhľadom na naše znalosti. Ide hlavne o časť (self, '_' + func.__name__) v komentári kódu. Funkcia getattr() je štandardná vstavaná funkcia v Pythone, ktorá sa používa na dynamické získanie hodnoty atribútu objektu na základe jeho názvu, ktorý je jej odovzdaný ako reťazec. A práve v konštrukcii tohto reťazca je zakopaný jazvečík. Aby bola funkcia univerzálna (a správne napísaná), musela by v atribúte prijímať referenciu (func), nie priamo názov funkcie (polomer). Ďalej by sme v getattr() museli reťazec zložiť z podčiarkovníka a názvu funkcie. Práve na zistenie názvu funkcie z referencie func slúži to func.__name__ v komentári. Bohužiaľ, túto látku ešte len budeme preberať. Máme preto funkciu napísanú priamo s napevno vloženými údajmi a funkcia tak nie je univerzálna. O magických dunder metódach, to sú tie s fakt veľa podčiarkovníky:-D , sa dozvieme viac neskôr v kurze.

Určite ale neuškodí, keď si vo svojom IDE skúsime funkciu upraviť na univerzálnu. V komentároch ku kódu je všetko potrebné uvedené.

Použitie dekorátora

Dekorátor aplikujeme na setter metódu v našej triede Kruh:

Kedykoľvek teraz dôjde k zmene polomeru, funkcia dekorátora log_property() túto zmenu zaznamená:

Vďaka vlastnému dekorátoru teda dokážeme pridávať zložitejšie správanie k vlastnostiam tried bez zásahu do ich vnútornej implementácie. Vlastné dekorátory v praxi obvykle pridávajú dodatočné správanie (napríklad logovanie, overovanie, transformácia dát) k operáciám, ktoré sú spojené s vlastnosťami definovanými pomocou @property. Toto je veľmi mocná vlastnosť jazyka Python, ktorá umožňuje písať čistý, modulárny a ľahko udržiavateľný kód.

Bežné chyby a nástrahy

Existuje niekoľko notoricky sa opakujúcich chýb, ktorých sa programátori dopúšťajú. Poďme sa na tie dve hlavné pozrieť bližšie.

Nekonečné rekurzie pri používaní setterov

Tejto pasce na nepozorné už sme sa v lekcii dotkli. Nekonečná rekurzia v setteroch nastane, keď setter neúmyselne zavolá sám seba. To sa často stáva, ak sa v settere pre nejakú vlastnosť pokúsime priamo priradiť hodnotu tejto vlastnosti, namiesto toho, aby sme priradili súkromný atribút. Príklad nám to ozrejmí:

Interná implementácia triedy má vždy využívať priamy prístup k interným atribútom (self._polomer), zatiaľ čo všetok externý prístup má prebiehať cez definované rozhranie (self.polomer).

Poradie dekorátorov

Poradie, v ktorom sa aplikujú dekorátory, je kľúčové. Už vieme, že dekorátory sa aplikujú odspodu nahor. V prípade kombinácie @property, getteru/setteru a ďalších vlastných dekorátorov je dôležité si uvedomiť, ktorý dekorátor vykoná svoj kód ako prvý a ako to ovplyvní ďalšie správanie kódu. Napríklad, ak máme vlastný dekorátor pre logovanie a chceme ho použiť spoločne s @property, musí sa @property spustiť ako posledný. Tým zaistíme, že logovanie bude zachytávať operácie na úrovni vlastnosti, nie na úrovni metódy:

Keď kód pristupuje k vlastnosti polomer, najskôr sa aktivuje správanie dekorátora @log_property (pretože je napísaný hore a spúšťa sa ako prvý). Až potom sa vykoná predvolená operácia getteru definovaného @property dekorátorom.

Dekorátory sa najprv aplikujú vo vzostupnom poradí, ale spúšťajú sa v zostupnom poradí.

Zdrojový kód z lekcie je na stiahnutie v archíve:-)

Mal si s čímkoľvek problém? Stiahni si vzorovú aplikáciu nižšie a porovnaj ju so svojím projektom, chybu tak ľahko nájdeš.