5. diel - Bojovník do arény

V predchádzajúcom cvičení, Riešené úlohy k 4. lekcii OOP v Jave, sme si precvičili získané skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

Už teda vieme, ako fungujú referencie a ako môžeme s objektmi zaobchádzať. Bude sa nám to hodiť dnes aj nabudúce. Tento a budúci tutoriál budú totiž venované dokončeniu našej arény. Hraciu kocku už máme, ešte nám chýbajú ďalšie 2 objekty: bojovník a samotná aréna. Dnes sa budeme venovať bojovníkovi. Najprv si popíšme, čo má bojovník vedieť, potom sa pustíme do písania kódu.

Atribúty

Bojovník sa bude nejako volať a bude mať určitý počet hp (teda bodov života, napr. 80hp). Budeme uchovávať jeho maximálny život (bude sa líšiť pri každej inštancii) a jeho súčasný život, teda napr. zranený bojovník bude mať 40hp z 80. Bojovník má určitý útok a obranu, oboje vyjadrené opäť v hp. Keď bojovník útočí s útokom 20hp na druhého bojovníka s obranou 10hp, uberie mu 10hp života. Bojovník bude mať referenciu na inštancii objektu Kostka. Pri útoku či obrane si vždy hodí kockou ak útoku/obrane pripočíta padnuté číslo. (Samozrejme by mohol mať každý bojovník svoju kocku, ale chcel som sa priblížiť stolovej podobe hry a ukázať, ako OOP naozaj simuluje realitu. Bojovníci teda budú zdieľať jednu inštanciu kocky.) Kockou dodáme hre prvok náhody, v realite sa jedná vlastne o šťastie, ako sa útok alebo obrana vydarí. Napokon budeme chcieť, aby bojovníci podávali správy o tom, čo sa deje, pretože inak by z toho užívateľ nič nemal. Správa bude vyzerať napr. "Zalgoren útočí s úderom za 25hp.". Správami sa zatiaľ nebudeme zaťažovať a vrátime sa k nim až nakoniec.

Už vieme, čo budeme robiť, poďme na to!:) K projektu TahovyBoj si pridajme triedu Bojovnik a dodajme ju patričné atribúty. Všetky budú privátne:

Trieda Kostka musí samozrejme byť v našom projekte.

Metódy

Poďme pre atribúty vytvoriť konštruktor, nebude to nič ťažké. Komentáre tu vynechám, vy si ich dopíšte podobne, ako u atribútov vyššie. Nebudem ich písať ani pri ďalších metódach, aby sa tutoriál zbytočne nerozťahoval a zostal prehľadný (prípadne sa pozrite do archívu).

Všimnite si, že maximálne zdravie si v konštruktore odvodíme a nemáme naň parameter v hlavičke metódy. Predpokladáme, že bojovník je pri vytvorení plne zdravý, stačí nám teda poznať iba jeho život a maximálny život bude rovnaký.

Prejdime k metódam, opäť sa najskôr zamyslime nad tým, čo by mal bojovník vedieť. Začnime tým jednoduchším, budeme chcieť nejakú textovú reprezentáciu, aby sme mohli bojovníka vypísať. Prekryjeme teda metódu toString(), ktorá vráti meno bojovníka. Určite sa nám bude hodiť metóda vracajúca, či je bojovník nažive (teda typu boolean). Aby to bolo trochu zaujímavejšie, budeme chcieť kresliť život bojovníka do konzoly, nebudeme teda písať, koľko má života, ale „vykreslíme“ ho takto:

Vyššie uvedený život by zodpovedal asi 70 %. Doteraz spomínané metódy nepotrebovali žiadne parametre. Samotný útok a obranu nechajme na neskôr a poďme si implementovať metódy toString(), jeZivy() a grafickyZivot(). Začnime s metódou toString(), tam nie je čo vymýšľať:

Teraz implementujme metódu jeZivy(), opäť to nebude nič ťažké. Stačí skontrolovať, či je život väčší ako 0 a podľa toho sa zachovať. Mohli by sme ju napísať napríklad takto:

Keďže aj samotný výraz (zivot > 0) je vlastne logická hodnota, môžeme vrátiť tú a kód sa značne zjednoduší:

Grafický život

Ako som sa už zmienil, metóda grafickyZivot() bude umožňovať vykresliť ukazovateľ života v grafickej podobe. Už vieme, že z hľadiska objektového návrhu nie je vhodné, aby metóda objektu priamo vypisovala do konzoly (pokiaľ nie je na výpis objekt určený), preto si znaky uložíme do reťazca a ten vrátime pre neskoršie vypísanie. Ukážeme si kód metódy a následne podrobne popíšeme:

Pripravíme si reťazec grafickyZivot a vložíme doň úvodný znak [. Určíme si celkovú dĺžku ukazovateľa života do premennej celkem (napr. 20). Teraz v podstate nepotrebujeme nič iné, než trojčlenku. Ak maximalniZivot zodpovedá celkem dielikov, premenná zivot bude zodpovedať premennej pocetDilku. Premenná pocetDilku obsahuje počet dielikov aktuálneho zdravia.

Matematicky platí, že pocet = (zivot / maximalniZivot) * celkem. My ešte doplníme zaokrúhlenie na celé dieliky a tiež pretypovanie jedného z operandov na double, aby Java chápala delenie ako neceločíselné.

Mali by sme ošetriť prípad, keď je život taký nízky, že nám vyjde na 0 dielikov, ale bojovník je stále nažive. V tom prípade vykreslíme 1 dielik, inak by to vyzeralo, že je už mŕtvy.

Ďalej stačí jednoducho cyklom for pripojiť k reťazcu grafickyZivot patričný počet znakov a doplniť ich medzerami do celkovej dĺžky. Doplnenie vykonáme pomocou cyklu for, ktorý pridáva medzery do dĺžky celkem. Pridáme koncový znak a reťazec vrátime.

Všetko si vyskúšame, prejdime k metóde main() a vytvorme si bojovníka (a kocku, pretože tu musíme konštruktoru bojovníka odovzdať). Následne vypíšme, či je nažive a jeho život graficky:

Boj

Dostávame sa k samotnému boju. Implementujeme metódy na útok a obranu.

Obrana

Začnime obranou. Metóda branSe() bude umožňovať brániť sa úderu, ktorého sila bude odovzdaná metóde ako parameter. Metódu si opäť ukážeme a potom popíšeme:

Najprv spočítame skutočné zranenie a to tak, že z útoku nepriateľa odpočítame našu obranu zvýšenú o číslo, ktoré padlo na hracej kocke. Ak sme zranenie celé neodrazili (zraneni > 0), budeme znižovať náš život. Táto podmienka je dôležitá, keby sme zranenia odrazili a bolo napr. -2, bez podmienky by sa život bojovníka zvýšil. Po znížení života skontrolujeme, či nie je v zápornej hodnote a prípadne ho dorovnáme na nulu.

Útok

Metóda utoc() bude brať ako parameter inštanciu bojovníka, na ktorého sa útočí. To preto, aby sme na ňom mohli zavolať metódu branSe(), ktorá na náš útok zareaguje a zmenší protivníkov život. Tu vidíme výhody referencií v Jave, môžeme si inštancie jednoducho odovzdávať a volať na nich metódy bez toho, aby došlo k ich skopírovaniu. Ako prvý vypočítame úder, podobne ako pri obrane, úder bude náš útok + hodnota z hracej kocky. Na súperovi následne zavoláme metódu branSe() s hodnotou úderu:

To by sme mali, poďme si skúsiť v našom ukážkovom programe zaútočiť a potom znova vykresliť život. Pre jednoduchosť nemusíme zakladať ďalšieho bojovníka, ale môžeme zaútočiť sami na seba:

Zdá sa, že všetko funguje, ako má. Prejdime k poslednému bodu dnešného tutoriálu a to k správam.

Správy

Ako už bolo povedané, o útokoch a obrane budeme užívateľov informovať výpisom na konzole. Výpis nebude vykonávať samotná trieda Bojovnik, tá bude len vracať správy ako textové reťazce. Jedna možnosť by bola nastaviť návratový typ metód utoc() a branSe() na String a pri ich volaní vrátiť aj správu. Problém by však nastal v prípade, ak by sme chceli získať správu od metódy, ktorá už niečo vracia. Metóda samozrejme nemôže jednoducho vrátiť 2 veci.

Poďme na vec univerzálnejšie, správu budeme ukladať do privátnej premennej zprava a urobíme metódy na jej uloženie a vrátenie. Samozrejme by sme mohli urobiť premennú verejnú, ale nie je tu dôvod, prečo umožniť zvonku zápis do správy a tiež by skladanie zložitejšej správy vo vnútri triedy mohlo byť niekedy problematické.

K atribútom triedy teda pridáme:

Teraz si vytvoríme dve metódy. Najprv privátnu metódu nastavZpravu(), ktorá berie ako parameter text správy a slúži na vnútorné účely triedy, kde nastaví správu do privátnej premennej:

Nič zložité. Podobne jednoduchá bude verejná metóda na vrátenie správy:

O práci so správami obohatíme naše metódy utoc() a branSe(), teraz budú vyzerať takto:

Všetko si opäť vyskúšame, tentoraz už vytvoríme druhého bojovníka:

Máme kocku aj bojovníka, teraz už chýba len aréna.

V ďalšej lekcii, Java - Aréna s bojovníkmi , si vytvoríme arénu.

Mal si s čímkoľvek problém? Stiahni si vzorovú aplikáciu nižšie a porovnaj ju so svojím projektom, chybu tak ľahko nájdeš.