3. diel - Staviame si počítač - Základná doska 2/2

V minulom dieli nášho seriálu o stavbe počítača sme začali s popisom základnej dosky (motherboard). Pripomeňme si obrázok so zvýraznením pre nás dôležitých častí a v popise pokračujme.

4. Tlačidlá

Na vyznačený konektor pripojte kábel s vývodmi tlačidiel z predného panela case. U starších modelov case a dosiek sa museli zapájať jednotlivé konektory podľa manuálu, dnes sú všetky vývody v jednom konektore.

5. USB

Z predného panela case vedú zvyčajne tiež vývody z USB konektorov, ktoré do dosky zapojte.

6. Napájanie

Pripojíme hlavné a dodatočné napájanie (ak ho doska potrebuje). Konektory musia docvaknúť, občas to ide ťažko. Pozor na prehýbaniu dosky.

7. SATA

Porty SATA slúži pre pripojenie pevných diskov. Niektoré základné dosky obsahujú aj sloty pre mSATA, čo je zmenšené prevedenie pre pripojenie ultrabookových SSD diskov. Celý disk je potom reprezentovaný len ako miniatúrne karta.

Sloty pre karty

Základná doska obsahuje niekoľko slotov pre pripojenie ďalších interných zariadení. Tá sa do počítača vkladajú ako "karty", kolmo k základnej doske. Konektory karty vyčnievajú prierezom v zadnej strane case. Ten je väčšinou od výrobcu zakrytý naříznutými plechom a je ho potrebné najprv vylomiť. Karta sa potom zaistí jednou skrutkou z vrchu.

8. PCI Express

Slot PCI Express sa vyznačuje vysokou rýchlosťou a slúži pre pripojenie grafickej karty. Všimnite si, že slot má na zadnej strane kaštieľ. Páčku je potreba pre vybratie karty najprv stlačiť.

9. PCI

Sloty PCI slúži pre pripojenie bežnejších zariadenia, u ktorých nie je rýchlosť príliš podstatná. Moderné základnej dosky už majú len jeden alebo 2 sloty, pretože je rovnako väčšina zariadenia zavedená v doske a ďalšie rozširovanie teda nie je obvyklé.

10. PCI Express x1

PCI Express x1 je modernejší rozhranie pre pripojenie bežných zariadení na základnú dosku. Môžeme tu pripojiť napr. Kvalitnejšie zvukovú kartu s pozlátenými konektormi.

11. Periférie

Konektory pre periférne zariadenia zapadnú do záslepky, ktorú sme do casu vložili v bode 3.

Zľava vidíme konektory pre audio (3x jack pre slúchadlá, mikrofón, line in), ďalej sieťový konektor pre LAN (internet), USB a DVI konektor pre monitor. Monitor je zvyčajne možné pripojiť aj na staršie VGA konektor vedľa. Posledný neoznačený konektor je PCI, do ktorého sa v minulosti zapájala klávesnica a myš. Ešte predtým sa klávesnica zapájala do portu DIN a myš do portu COM, ktorý na tejto doske môžeme zahliadnuť vľavo hore, konektor sa pripája externe pomocou kábla. Moderné klávesnice a myši sa zapájajú do portu USB.

Bios a UEFI

Na základnej doske sa nachádza ROM pamäť s tzv. BIOSom (tento čip je možné na doske zahliadnuť). BIOS je skratka z Basic Input / Output System, teda základné vstupné / výstupné systém. Jedná sa firmware, ktorý umožňuje užívateľovi s počítačom pracovať, aj keď v ňom ešte nie je zavedený operačný systém. Obsahuje teda základné logiku pre ovládanie klávesnice, obrazovky a ďalších komponentov počítača. Jeho účelom je otestovať hardvér (pomocou tzv. POST testu) a zaviesť operačný systém. Operačný systém potom nemusí pracovať priamo s hardvérom, ale využíva služby BIOSu.

Chybové hlásenia

BIOS produkuje tiež rôzne chybové hlásenia o tom, že nejaká komponenta počítača nefunguje. Väčšinu chýb uvidíte na obrazovke po spustení POST testu (to je tá čierna obrazovka tesne po zapnutí PC, niektorí výrobcovia PC ju zakrývajú svojím logom, takže nie je vidieť).

Čo sa ale stane, keď v počítači nie je napr. Monitor? Vypísať hlášku by v tomto prípade nemalo veľký zmysel. Základná doska zvyčajne zapípa pomocou reproduktora, ktorý je napájaný priamo na nej. V minulosti bol tento PC speaker ako periférie a súčasti skrine. K základným doskám dodáva výrobca pomerne vyčerpávajúce manuál, kde sa možno dočítať čo ktoré zapípanie znamená. Niektoré vyspelé základnej dosky disponujú segmentovým displejom, na ktorom sa zobrazí číselný kód chyby, ktorý následne stačí nájsť v manuáli. Môžete tak zistiť, že je napr. Chybná pamäť RAM alebo že ste ju tam jednoducho zabudli vložiť.

Setup

BIOS v sebe zahŕňa aj program Setup. Jedná sa o utilitu, typicky v textovom režime as modrou farbou, ktorá umožňuje počítač jednak nastavovať a tiež ukazuje základné údaje zo senzorov (teploty a napätie). Na úvodnej obrazovke sa zvyčajne zobrazí akou kombináciou kláves sa do setupu dostaneme. Pre môj BIOS (a asi aj pre väčšinu ostatných) je to klávesa delete.

Do Setup nás zvyčajne uvíta menu. Môžeme si tu vybrať do akej sekcie s nastavením vstúpime.

Vo štandard CMOS setup nastavíme základné veci, ako dátum a čas a disky. V minulosti sa pri diskoch museli ručne nastavovať ich parametre od výrobcu (sektory, cylindre, hlavy ...). Neskôr začali BIOSy disponovať autodetekce týchto informácií a dnes si BIOS po spustení disky jednoducho detekuje a uloží, bez toho aby sme sa o ne museli starať. Na obrazovke vidíte, že mám SSD Corsair Force GS ak tomu ešte klasický grilovacie Samsung.

Asi úplne najdôležitejšie pre nás bude nastavenie bootovacie priority jednotlivých zariadení. Na nový počítač budeme inštalovať operačný systém a to buď z disku DVD alebo z flash disku. Druhá možnosť je čím ďalej častejšie, pretože optickú mechaniku má v dnešnej dobe už len minimum počítačov. DVDčka alebo USB flash disk musíme posunúť na prvú prioritu. Inak sa BIOS pokúsi bootovať najprv z disku a ohlási chybu, že nenašiel operačný systém. V predvolenom nastavení budete mať prvé väčšinou disk, pozri môj obrázok vyššie.

Väčšina BIOSu má dnes tiež klávesom skratku, pomocou ktorej je možné jednorazovo bootovať zo zariadení, ktoré si vyberiete. Môj ju má pod klávesom F12 (pozri druhý screenshot z BIOSu).

V Setup môžeme ďalej taktovať náš procesor, teda nastaviť jeho vyššiu frekvenciu, než na akú bol stavaný. To sa prejaví vyššou rýchlosťou počítača, ale aj vyšším zahrievaním CPU a v prípade veľmi vysokých hodnôt aj runtime chybami. K taktovania sa ešte dostaneme u procesorov.

Pozn .: Niektoré nastavenia, ktoré môžeme dnes urobiť v Setup, sa predtým musela nastavovať manuálne pomocou tzv. Jumperov. Jumpery sú malé konektory, ktoré slúžia ku skratovaniu dvoch pinov a ich polohou sa základnej dosky nastavovali. Nájdeme je ešte na optických mechanikách.

V ďalšej sekcii sa môžeme pozrieť na teploty a presné hodnoty napätia zo zdroja. Je dobré tu nastaviť, aby nás BIOS v prípade veľmi vysoké teploty procesora varoval. Toto nastavenie je v základe väčšinou vypnuté, asi aby sme si častejšie kupovali procesory

V BIOSu môžeme aj zaheslovať počítač, ktorý bez hesla potom nenabootuje operačný systém. Všetky vykonané zmeny je potrebné uložiť pomocou možnosti Save v menu.

UEFI

BIOS je v posledných rokoch pomaly nahradzovaný tzv. UEFI (jednotné firmvérovej rozhranie). UEFI je nasadzované z dôvodu zastarania pôvodného BIOSu, ktorý bol 16tich bitovým softvérom. Namiesto textového rozhranie poskytuje rozhranie grafické. Ďalej podporuje nové technológie, ako napr. Secure boot, ktorá umožňuje kontrolovať digitálny podpis u zavádzaných softvérových komponentov.

Flashovania

Výrobcovia základných dosiek pre BIOS vydávajú aktualizácie, možno ho tzv. Flashové, čím sa sprístupní nové funkcie alebo môžeme získať kompatibilitu s novými technológiami. S flashováním BIOSu je tiež spojené určité riziko, keď ho urobíte zle, BIOS poškodíte a keďže je bez neho počítač nefunkčné, ťažko ho znova nahráte. Tento problém rieši technológia Dual BIOS, kedy sú na základnej doske BIOSy 2 (primárne a záložné). Ak primárny BIOS poškodíte nepodareným updatom, môžete prepnúť na záložný a chybu opraviť.

Výber základnej dosky

Pri výbere základnej dosky zohľadnite tieto kritériá:

• Socket - Základnú dosku vyberajte najmä podľa typu procesora, ktorý chcete vo svojom počítači mať. O výbere procesora si povieme hneď v ďalšom článku.
• Integrované komponenty - Už vieme, že v sebe dnešnej základnej dosky obsahujú integrované komponenty. Väčšina dosiek je má však pomerne nekvalitné. Hovoríme najmä o zvukovej karte, pretože tú grafickú zvyčajne nahradíme. Ak nie, bude nás zaujímať napr. Aké má konektory. Na základnej doske by sa mala nachádzať aj Wifi, skontrolujte si to.
• Doska by mala mať čo najviac USB 3.0 portov.
• Doska by mala podporovať Dual BIOS.
• Skontrolujte si napätie a taktovaciu frekvenciu pamäťou RAM, väčšina dnešných pamätí beží na 1600 MHz a 1.5 V (ale pozor, sú aj pre 1.65 V). Doska by mala podporovať DualChannel alebo rovno QuadChannel.
• Zaujímavá je technológia SLI (Nvidia) alebo CrossFireX (AMD), ktorá umožňuje zapojiť paralelne 2 grafické karty za účelom zvýšenia výkonu. Tá je však určená pre majetnejší používateľa.

V budúcom dieli sa zameriame na procesor.