5. diel - Typy elektronických podpisov Nové
V minulej lekcii, Elektronický podpis v praxi , sme si ukázali, čo je elektronický podpis, ako sa líši od bežného podpisu, kde ho môžeme využiť a prečo je bezpečný.
V tomto tutoriále Komunikácia s úradmi si dnes vysvetlíme, aké existujú typy elektronického podpisu a na čo sa používajú. Naučíme sa rozpoznať rozdiel medzi jednoduchým, zaručeným a kvalifikovaným podpisom. Ukážeme si, ako si kvalifikovaný elektronický podpis zriadiť a prakticky ho používať pri komunikácii s úradmi, podpisovaní dokumentov alebo uzatváraní zmlúv.
Typy elektronických podpisov
V dnešnej dobe už nemusíme všetky dokumenty podpisovať perom na papieri. Stále viac úradov aj firiem prijíma elektronické podpisy, ktoré nám umožňujú potvrdiť totožnosť a súhlas priamo z počítača alebo telefónu.
Elektronický podpis môže mať rôzne úrovne zabezpečenia podľa toho, ako spoľahlivo overuje našu totožnosť. Pre bežných užívateľov ale stačí poznať tri základné typy:
- Jednoduchý podpis - znamená len vyjadrenie súhlasu, napríklad kliknutím na Súhlasím pri registrácii. Hodí sa pre bežné online formuláre, ale nemá úradnú váhu.
- Zaručený podpis - (niekedy nazývaný overený) už potvrdzuje našu totožnosť - napríklad prihlásením cez bankovú identitu alebo eObčanku.
- Kvalifikovaný elektronický podpis - je najvyššia úroveň. Má plnú právnu platnosť a nahradí podpis rukou na papieri. Používa sa pri oficiálnych podaniach voči úradom alebo pri uzatváraní zmlúv s právnou silou.
Zaručený podpis už nie je len kliknutie na tlačidlo Súhlasím. Keď podpisujeme dokument týmto spôsobom, systém overí našu totožnosť – teda že sme to naozaj my.
To sa deje napríklad:
- keď sa prihlásime cez bankovú identitu,
- alebo keď použijeme eObčanku a zadáme svoj PIN.
Kvalifikovaný elektronický podpis
Kvalifikovaný podpis je najbezpečnejší a najuznávanejší typ podpisu. Má rovnakú právnu platnosť ako vlastnoručný podpis – úrady ho teda berú úplne rovnako, ako keby sme sa podpísali perom.
Aby takýto podpis fungoval, potrebujeme zvláštne zariadenie, ktoré chráni náš podpis – najčastejšie USB token na alebo čipovú kartu (napr. eObčanku) a pre ňu čítačku:
Ďalej musíme vlastniť certifikát od tzv. certifikačnej autority (napr. PostSignum, I.CA). Ten potvrdzuje, že podpis naozaj patrí nám.
Na zariadení je uložený náš súkromný kľúč – niečo ako osobná pečiatka. Pomocou neho sa podpis vytvára a zároveň sa zaisťuje, že dokument po podpise nikto nezmenil. Pokiaľ by sa niekto pokúsil s dokumentom manipulovať, podpis sa okamžite stane neplatným.
Kvalifikovaný podpis sa používa tam, kde je potrebná úradná istota a právna platnosť – napríklad pri podpisovaní zmlúv, žiadostí, daňových dokumentov alebo komunikácii s úradmi.
Obstaranie kvalifikovaného elektronického podpisu
Obstaranie kvalifikovaného elektronického podpisu nie je zložité, len je potrebné mať pripravené správne vybavenie. Základom je nová eObčanka s aktivovaným čipom, ktorú si necháme sprevádzkovať na mestskom úrade. Tam nám tiež nastaví PIN, ktorý budeme používať pri prihlasovaní a podpisovaní. Ďalej potrebujeme bezpečné zariadenie, ktoré uchováva podpis – najčastejšie USB token alebo čipovú kartu (napríklad eObčanku). Token sa pripája do počítača cez USB, zatiaľ čo čipová karta vyžaduje čítačku kariet, pokiaľ ju počítač nemá vstavanú. Tieto zariadenia chránia náš podpis a bránia jeho zneužitiu.
Takto vyzerá overenie totožnosti u certifikovanej autority pomocou eObčanky:
Ďalším krokom je získanie kvalifikovaného certifikátu, ktorý potvrdzuje našu totožnosť. Certifikát vydáva tzv. certifikačná autorita, napríklad PostSignum (Slovenská pošta) alebo Prvá certifikačná autorita – I.CA. O certifikát môžeme požiadať online prostredníctvom programu iSignum alebo osobne na pobočke. Po overení totožnosti sa certifikát uloží na token alebo kartu, kde zostane bezpečne uložený spolu so súkromným kľúčom.
Kvalifikovaný certifikát má obmedzenú platnosť, obvykle na jeden rok. Po uplynutí tejto doby je nutné ho obnoviť u rovnakej certifikačnej autority. Obnova je rýchlejšia ako prvé vydanie, pretože už máme overenú totožnosť aj potrebné zariadenie. Pokiaľ certifikát neobnovíme, nebude možné podpis používať, pokiaľ si nevytvoríme nový.
Akonáhle máme všetko nastavené, môžeme kvalifikovaný podpis bežne používať pri práci s dokumentmi – napríklad pri podpisovaní súborov PDF alebo pri komunikácii s úradmi. Aby sme mohli podpisovať, musíme mať zariadenie s uloženým podpisom pripojené k počítaču – teda USB token v konektore alebo eObčanku v čítačke kariet. Bez pripojeného zariadenia podpis nemožno vytvoriť, pretože práve v ňom je uložený náš súkromný kľúč.
Podpisovanie potom prebieha jednoducho – v programe pre elektronický podpis (napr. PDFSigner+, iSignum alebo inom nástroji podporujúcom podpisy) otvoríme dokument, zvolíme Podpísať a zadáme PIN k zariadeniu. Program vytvorí elektronický podpis, pripojí ho k dokumentu a tým zaručí jeho platnosť aj neporušenosť.
Niektoré programy, napríklad PDFSigner+, umožňujú tiež neviditeľný podpis – dokument je podpísaný, ale podpis sa na stránke nezobrazuje. To sa hodí napríklad pri hromadnom podpisovaní viacerých súborov naraz. Podpis je napriek tomu plne platný a úrady ho môžu jednoducho overiť.
Takto vytvorený podpis je plne uznávaný úradmi aj inštitúciami v celej Európskej únii. Do budúcnosti sa navyše počíta s tým, že kvalifikovaný podpis pôjde vytvárať aj cez mobilné aplikácie, takže nebude nutné mať fyzický token alebo čítačku pripojenú k počítaču.
Elektronický podpis nám otvára cestu k jednoduchšiemu životu. Umožňuje nám podpisovať dokumenty z domu, šetrí čas a zaručuje, že všetko prebieha bezpečne. Je to moderná náhrada klasického podpisu, ktorá má rovnakú právnu váhu, ale je oveľa pohodlnejšia.
Nebojme sa ho používať – elektronický podpis nie je zložitý. Stačí pár kliknutí a môžeme si vybaviť úradné záležitosti bez frontu a stresu. Každý, kto sa ho naučí používať, urobí dôležitý krok k istote a pohodliu v digitálnom svete.
V budúcej lekcii, eObčanka , si ukážeme, čo je eObčanka, ako funguje jej čip a na čo ju využiť. Naučíme sa s ňou zaobchádzať, použiť pri prihlasovaní a potvrdzovať svoju totožnosť pri komunikácii s úradmi.
