2. diel - Visual Studio a prvý konzolová aplikácie
V minulej lekcii, Úvod do C# a .NET Frameworku , sme si povedali niečo o jazyku ako takom a tiež sme pochopili, čo je to .NET Framework.
V minulej lekcii, Úvod do C# a .NET Frameworku , sme si povedali niečo o jazyku ako takom a tiež sme pochopili, čo je to .NET framework. V dnešnom tutoriále sa zameriame hlavne na IDE Visual Studio . Ukážeme si, ako sa používa a naprogramujeme si jednoduchú konzolovú aplikáciu.
IDE je skratka Integrated Development Environment (integrované vývojové prostredie) a jednoducho povedané sa jedná o aplikáciu, v ktorej píšeme zdrojový kód a pomocou ktorej potom našu aplikáciu testujeme a ladíme.
Začať musíme samozrejme tým, že si Visual Studio nainštalujeme. Ak študujete IT školu, je veľmi pravdepodobné, že máte cez MSDN prístup k ostrej verzii Visual Studio Enterprise zadarmo. Ak nie, nezúfajte, pretože Visual Studio (ďalej len VS) má edíciu Community, ktorá je úplne zadarmo a to dokonca aj pre komerčné účely. Aj tá vám bude dlho stačiť, pretože jej obmedzenia nie sú nijak veľká. Tu máte link na stiahnutie Visual Studio Community .
Inštalácia
Ak máte aspoň elementárne znalosti angličtiny, odporúčame VS nainštalovať v tomto jazyku. Až budete pokročilí programátori, ušetrí vám to veľa nepríjemností. Ideálne by sa mal písať anglicky aj kód, ale pre názornosť budeme v celom kurze aiv niektorých ukážkových programoch používať českej identifikátory. Je na vás a vašich znalostiach angličtiny ako vaše programy budete písať. Výhodou anglického programu je samozrejme to, že ako veľmi pokročilí môžete diskutovať veľmi zložité problémy na medzinárodných fórach, kde sa vyskytujú experti na danú oblasť. U pokročilých vecí ako sú databázy alebo web. aplikácie je potrebné vo VS nastaviť mnoho špecifických vecí, manuály v češtine nemusíte nájsť a potom len premýšľate, aký je asi preklad tohto checkboxu. Angličtina je v programovaní štandardom. Čeština samozrejme teraz pre začiatok nie je žiadny problém a na vaše programy nemá žiadny vplyv, myslíme to skôr do budúcnosti.
Inštalácia sa vás spýta na preferovaný jazyk, pochopiteľne zvolíte C #, inak nie je potrebné nič extra nastavovať, stačí "vynextit". Pokiaľ máte VS Express, je potrebné ho zaregistrovať, registrácia je zadarmo a dostanete potom sériové číslo, ktoré vám umožňuje program zadarmo a legálne používať.
Zálohovanie a verzovanie
Okrem IDE programátor potrebuje nejaký nástroj, ktorý bude zálohovať a verzovat jeho prácu. Nemôžeme sa spoľahnúť na to, že program jednoducho budeme ukladať, pretože sme ľudia a nie stroje. Ľudia robia chyby a keď prídete o niekoľkodňové alebo dokonca niekoľkotýždňovej práci, môže to zabolieť. Je dobré naučiť sa na toto myslieť hneď od začiatku. Veľmi odporúčam program Dropbox, ktorý je extrémne jednoduchý a sám vaše súbory verzuje (teda zachováva zmeny v čase a je možné sa vrátiť ku starším verziám projektu) a zároveň synchronizuje s webovým úložiskom, aj keby ste si projekt omylom zmazali, prepísali, ukradli vám notebook alebo vám skolaboval pevný disk, vaše dáta zostanú v bezpečí. Dropbox tiež umožňuje zdieľať jeden projekt medzi viacerými vývojármi. Viac o Dropboxu pozri tento článok, ktorý obsahuje zároveň pozvánku do Dropbox s 0,5 GB priestoru naviac .
Ako ďalšie verzovacie nástroj sa hojne používa GIT , jeho nastavenie ale vydalo na samostatný kurz a Dropbox pre naše účely bohato postačuje.
Vytvorenie projektu
Spustíme VS a v aplikačnom menu zvolíme položku File -> New -> Project.
V okne New project vyberieme template Visual C # -> Windows a v ponuke
vedľa zvolíme Console Application. Ako meno aplikácie zvolíme
PrvniAplikace
. Target framework hore prepneme na .NET Framework
3.5 (to z toho dôvodu, aby naše programy bez problému fungovali na Windows 7
bez nutnosti doinštalovania novšieho .NET, pre Windows 8 použite .NET 4.5). V
Dropboxu si vytvorte nejakú zložku na vaše projekty, napr.
CSharp
. U lokácie pomocou tlačidla Browse vyberieme priečinok
C:\Users\vase_jmeno\Dropbox\Csharp
. Nejakú dobu zostaneme pri
konzolových aplikácií (príkazový riadok), pretože na ich obsluhu
potrebujeme minimálne znalosti z objektového sveta a sú teda ideálne na
naučenie základov jazyka. Okno by malo vyzerať asi takto:
Formulár potvrdíme.
Ovládanie Visual Studia
Okno teraz vyzerá asi takto, ja som ho veľa zmenšil, aby sa sem vošlo
Zaujímať nás bude najmä prostredný okno, do ktorého nám VS vygeneroval kostru zdrojového kódu. Možno môže byť prekvapením, že nezačíname s prázdnym oknom, ale rovno s kusom kódu. Prečo tomu tak je pochopíte, až si kód aspoň intuitívne vysvetlíme, všetko bude vysvetlené počas kurzu a niektoré časti sú na pochopenie pomerne zložité, preto nám zatiaľ bude stačiť vedieť, že tam proste sú.
Prvých niekoľko riadkov nám hovorí, aké knižnice z .NET budeme
využívať. Asi zásadná je pre nás tá System
, bez nej by sme
asi ťažko niečo naprogramovali, pretože obsahuje napr. Základné metódy
pre prácu s konzolou. Kľúčové slová namespace
a
class
zatiaľ nebudeme riešiť, uspokojíme sa s tým, že je to
určitý spôsob, ako sa aplikácie v C # štruktúrujú. Kľúčové pre nás
bude metóda Main()
, medzi tie zložené zátvorky pod ňou (teda
do jej tela) budeme písať náš kód. Main
je vyhradené slovo a
C # vie, že má po spustení aplikácie vykonať práve túto metódu (môže
ich tam byť totiž viac, ale o tom opäť neskôr). Vlastne môžeme zatiaľ
ignorovať úplne všetko až na telo metódy Main()
.
Druhým dôležitým prvkom v okne pre nás bude zelené tlačidlo Play v hornej lište, ktoré program skompiluje a spustí. Môžete si to skúsiť, pretože náš program zatiaľ nič nerobí, hneď sa zase vypne. Spustenie môžeme vykonať tiež klávesovou skratkou F5. Klávesové skratky má VS veľmi dobre riešené a tie pokročilejšie pripomínajú systém akordov, keď ich budete poznať, práca vám pôjde rýchlejšie od ruky. Vedľa ikony šípky máme vybrané Debug. To znamená, že sa program bude kompilovať v Debug módu a bude obsahovať určité rutiny k výpisu chýb. Tento mód sa používa najmä na testovanie programu (keď ho vyvíjame) a beh programu môže byť kvôli tomu o niečo pomalší. Akonáhle si budeme istí, že je program hotový, prepneme na Release a spustíme. Výsledkom bude vytvorenie s spustenie programu tak, ako je ho možné šíriť medzi ľudí.
Adresárová štruktúra konzolové aplikácie
Pozrieme sa, ako vyzerá naše aplikácie na disku. Otvoríme si zložku s
aplikáciou, teda C:\Users\vase_jmeno\Dropbox\Csharp\PrvniAplikace
. Nájdeme v nej súbor PrvniAplikace.sln
, ktorý zastupuje tzv.
Solution Visual Studia. Solution (riešenie) je súbor
projektov a môže teda obsahovať viac aplikácií. V praxi sa to využíva
napr. Vo viacvrstvových aplikáciách alebo pri testovaní, pre nás je
zaujímavé len to, že práve cez tento súbor budeme naše aplikácie potom
otvárať. Nachádza sa tu tiež zložka PrvniAplikace
, v ktorej
už sídli náš projekt. Otvoríme si ju.
Súbor PrvniAplikace.csproj
obsahuje súbor nášho projektu, aj
cez neho možno našu aplikáciu otvoriť. Program.cs
obsahuje
samotný zdrojový kód. Zaujímať nás bude ešte zložka
bin
, ktorej názov napovedá, že obsahuje
binárne (strojový) kód našej aplikácie. Otvoríme ju.
Vidíme, že obsahuje podpriečinky Debug
a Release
. V nich sú potom samotné exe súbory našej aplikácie
(pokiaľ sme ju samozrejme aspoň raz spustili v tejto konfigurácii). Ak sa
budete chcieť so svojimi aplikáciami niekomu pochváliť, exe súbor v
priečinku Release
je práve to, čo im pošlete. Ďalších
súborov si nemusíte všímať.
Hello world
Je zarytým zvykom, že prvým programom v nejakom novom jazyku býva tzv.
Hello world. Ide o program, ktorý akýmkoľvek spôsobom užívateľovi
zobrazí hlášku "Hello world", prípadne nejaký podobný text. Opäť
zopakujem, že príkazy budeme písať do tela metódy Main()
.
Budeme potrebovať dva príkazy (pozn. Výraz príkazy používam kvôli
zjednodušeniu), jeden na zobrazenie textu a ďalšie k čakania na stlačenie
ľubovoľnej klávesy, aby program hneď neskončil.
K výpisu textu zloží:
Console.WriteLine("Text");
A k čakania na kláves:
Console.ReadKey();
Console
je tzv. Trieda. Pojmom trieda budeme
zatiaľ chápať súbor nejakých príkazov, príkazom sa v C # hovorí metódy.
Console
teda obsahuje metódy na obsluhu konzole. Voláme na ňu
metódu WriteLine()
, ktorá vypíše text. Vidíme, že metódu na
triede voláme pomocou operátora bodka ( .
). Každá metóda
môže obsahovať nejaké vstupné parametre, ktoré sa zadávajú do zátvorky
a sú oddelené čiarkou. V prípade metódy WriteLine()
je
parametrom text k vypísanie. Texte budeme hovoriť textový reťazec alebo len
reťazec (anglicky string) a budeme ho písať do úvodzoviek, aby tomu C #
rozumel a nezamieňal ho s inými príkazmi. Metóda ReadKey()
nemá žiadne parametre, napriek tomu však za jej názov musíme napísať
zátvorku, tá je v C # povinná. Príkazy píšeme na samostatné riadky a za
každý píšeme bodkočiarku ( ;
). Naša metóda
Main()
teda bude teraz vyzerať nejako takto:
using System;
namespace OnlineApp
{
class Program
{
static void Main(string[] args)
{
Console.WriteLine("Hello ITnetwork!");
Console.ReadKey();
}
}
}
Program spustíme pomocou klávesu F5.
Konzolová aplikácia
Hello ITnetwork!
Gratulujem, práve ste sa stali programátorom To bude pre dnešok všetko, v budúcej lekcii, Premenné, typový systém a parsovanie , sa pozrieme na základné dátové typy a vytvoríme si jednoduchú kalkulačku.
Dnešný projekt je priložený ako súbor na konci článku, aj u ďalších C # tutoriálov budem vždy výsledok prikladať k stiahnutiu. Odporúčam si ale najprv projekt vytvoriť pomocou tutoriálu a stiahnutie sa uchýliť len v prípade, keď vám niečo nepôjde. Ak program hneď len stiahnete, nič sa nenaučíte
Mal si s čímkoľvek problém? Stiahni si vzorovú aplikáciu nižšie a porovnaj ju so svojím projektom, chybu tak ľahko nájdeš.
Stiahnuť
Stiahnutím nasledujúceho súboru súhlasíš s licenčnými podmienkami
Stiahnuté 1x (37.25 kB)
Aplikácia je vrátane zdrojových kódov v jazyku C#