1. diel - Úvod do operačného systému Linux Nové

Vitajte pri prvej lekcii kurzu o operačnom systéme Linux. V jeho priebehu sa najprv zoznámime s týmto operačným systémom a postupne sa naučíme pracovať v jeho grafickom rozhraní aj v príkazovom riadku. V závere sa zameriame na spôsob konfigurácie vlastného linuxového servera. Získame tak základné zručnosti, ktoré by mal poznať každý IT profesionál, aj keď primárne používa Windows.

V tomto tutoriáli si opíšeme históriu Linuxu a základné princípy. Ukážeme si, čo Linux vlastne je, predstavíme si jeho hlavné využitie na desktope aj serveroch a vysvetlíme si, ako sa líši od Windows.

Minimálne požiadavky kurzu

Kurz predpokladá základnú znalosť práce s počítačom a internetom, napríklad by ste teda mali vedieť vytvoriť priečinok, stiahnuť inštalačný súbor a podobne.

Úvod do Linuxu

Linux má dlhú históriu a bohatú filozofiu, my sa však zameriame na hlavné míľniky, ktoré pomôžu pochopiť základné princípy.

Historický vývoj

V roku 1969 bol na trh uvedený operačný systém UNIX. V tomto čase išlo o revolučný operačný systém, pretože podporoval beh viacerých aplikácií súčasne (multitasking), umožňoval využívanie systému viacerými používateľmi naraz (multi-user operating system) a mnoho ďalšieho. UNIX bol však vydaný pod platenou licenciou, a tak každý, kto chcel UNIX používať na svojom počítači, si ju musel kúpiť. V roku 1985 prišiel Richard Stallman s myšlienkou operačného systému, ktorý by mohol ktokoľvek slobodne používať, študovať a šíriť. Založil tak projekt slobodného operačného systému GNU.

V roku 1991 mal Linus Torvalds na svojom počítači operačný systém MINIX, odľahčenú verziu UNIXu, ktorá mu však nestačila. Linus chcel používať UNIX, no v tom čase bol študentom vysokej školy, a tak si ho nemohol dovoliť. Vytvoril preto vlastné jadro operačného systému inšpirované UNIXom, ktoré nazval Linux. Názov Linux je odvodený z jeho mena, ale označuje aj rekurzívnu skratku Linux Is Not UniX (teda Linux nie je UNIX). O rok neskôr začal vydávať nové verzie jadra Linux pod záštitou projektu GNU, čím vznikol plnohodnotný operačný systém GNU/Linux.

Samotný Linux nie je kompletný operačný systém – je to len jadro, ktoré zabezpečuje komunikáciu s hardvérom. Keď hovoríme o "Linuxe" ako o systéme, v skutočnosti máme na mysli GNU/Linux. To je kombinácia linuxového jadra s potrebným softvérom z projektu GNU.

Distribúcie Linuxu

Linux nie je jeden systém, ale označenie celej rodiny operačných systémov. Všetky sú slobodné a založené na linuxovom jadre. Konkrétne distribúcie Linuxu vychádzajú ako rôzne distribúcie. Každá obsahuje iné používateľské prostredia, balíčkovacie systémy a aplikácie.

Medzi najobľúbenejšie linuxové distribúcie patria:

• Ubuntu – najrozšírenejšia desktopová distribúcia s obrovskou komunitou používateľov, početnými návodmi a tutoriálmi dostupnými aj v slovenskom jazyku,
• Debian – základ mnohých iných distribúcií (vrátane Ubuntu) – stabilný systém používaný aj na serveroch,
• Linux Mint – používateľsky prívetivý, vhodný na prechod z Windows, stavia na Ubuntu/Debiane,
• Fedora – moderné technológie umožňujúce rýchly vývoj,
• Kali Linux – špecializovaný na bezpečnostné testy a hacking,
• Arch Linux – obľúbený u pokročilých používateľov.

Ukážka úvodnej obrazovky v Ubuntu:

Štruktúra Linuxu

Operačný systém Linux sa skladá z:

• jadra (kernelu),
• systémových a aplikačných programov,
• a grafického alebo textového rozhrania.

Grafické či textové rozhranie nám umožňuje ovládať počítač pomocou grafických ovládacích prvkov alebo príkazov. Systémové a aplikačné programy potom určujú, akým spôsobom môžeme operačný systém využívať. Jadro si môžeme predstaviť ako základnú dosku celého operačného systému, ktorá dokáže komunikovať s hardvérom pomocou ovládačov.

Ak chceme spustiť napríklad kalkulačku, využijeme grafické rozhranie a klikneme na ikonu aplikácie. Tým dáme jadru pokyn, že túto aplikáciu chceme spustiť, a jadro pomocou príslušných ovládačov odovzdá informáciu hardvéru. Výsledkom tohto procesu je, že sa nám na monitore zobrazí kalkulačka čakajúca na ďalšie pokyny.

Využitie Linuxu

Znalosť Linuxu patrí k základným znalostiam IT profesionálov. Je to podobné, ako keby sme sa pýtali, prečo sa učiť angličtinu. Napriek tomu sa jeho využitie na desktope a na serveri veľmi líši.

Linux na desktope

Aj keď Linux zatiaľ na desktopoch používa iba približne 4 % používateľov, jeho podiel v posledných rokoch výrazne rastie. Systém sa stal omnoho vyspelejším a pre mnoho ľudí je dnes plnohodnotne použiteľný aj na bežnom počítači:

Pre bežných používateľov však zatiaľ často neprináša zásadné výhody oproti Windows. Dôvodom je najmä obmedzená ponuka niektorých populárnych aplikácií (napr. hier alebo špecializovaných programov) a niekedy aj horšia podpora ovládačov od výrobcov hardvéru, najmä pri notebookoch. Tieto faktory zatiaľ bránia tomu, aby sa Linux na desktope presadil masovejšie.

Na desktope má Linux svoje miesto najmä v oblastiach, na ktoré sa teraz pozrieme podrobnejšie.

Korporátne prostredie

Firmy často hľadajú spôsoby, ako ušetriť na licenciách. V prípadoch, keď zamestnanci pracujú prevažne s dokumentmi, tabuľkami a e-mailmi, môže byť Linux ideálnou voľbou. Vďaka tomu, že väčšina kancelárskych aplikácií dnes beží v cloude alebo v prehliadači, už nie je také dôležité, či sa používa Windows, macOS alebo Linux.

IT profesionál

Linux si našiel silnú základňu medzi vývojármi, administrátormi a technikmi. Programátori ocenia množstvo nástrojov dostupných priamo v systéme, administrátori zasa stabilitu a možnosti správy. Obľúbený je aj medzi webdizajnérmi, hoci tu Linuxu konkuruje macOS, ktorý má lepšiu podporu profesionálnych grafických nástrojov.

Linux na serveri

Na serveroch je situácia odlišná. Linux je tu dominantnou voľbou – je stabilný, bezpečný, flexibilný a navyše bez licenčných poplatkov. Odhaduje sa, že na Linuxe beží 75 % svetových serverov, čo jasne ukazuje jeho význam v tejto oblasti.

Tradične sa s Linuxom stretávame v podobe tzv. LAMP stacku (Linux, Apache, MySQL, PHP), ktorý poháňa obrovskú časť internetu. Dnes k tomu pribudli aj moderné technológie ako Docker, Kubernetes, Node.js alebo rôzne cloudové frameworky. Vďaka širokej podpore a dostupnosti nástrojov je nasadenie webových a podnikových aplikácií na Linuxe veľmi efektívne.

Prevádzkovanie webových aplikácií na Linuxe je navyše cenovo výhodné – existuje veľké množstvo webhostingov a cloudových platforiem založených práve na Linuxe. Naopak Windows Server sa častejšie objavuje pri veľkých firemných riešeniach, kde je potrebné využívať Microsoft technológie (.NET, Active Directory, Exchange).

Linux sa uplatňuje aj ako firemný doménový server – napríklad distribúcia NethServer ponúka grafické rozhranie na jednoduchú správu používateľov, domény či zdieľaných priečinkov, a to bez nákladov na drahé licencie.

V niektorých prípadoch môže firma ušetriť aj desiatky tisíc korún. Napriek tomu treba vziať do úvahy, že niektoré špecializované aplikácie sú dostupné iba pre Windows a tam je linuxová alternatíva ťažko použiteľná.

Predsudky o Linuxe

Okolo Linuxu panuje množstvo nedorozumení. Pozrime sa na tie najčastejšie.

Vývoj a financovanie Linuxu

Linux je tvorený slobodným softvérom, čo však neznamená, že vzniká zadarmo. Na jeho vývoji sa podieľa komunita aj veľké firmy, ktoré jeho používanie aktívne podporujú a financujú. Vďaka tomu sa systém dlhodobo rozvíja a udržiava si vysokú kvalitu.

Rozšírenie Linuxu

Linux sa nepoužíva iba na serveroch alebo desktopových počítačoch. Nájdeme ho v cloudových platformách, superpočítačoch, mobilných telefónoch (Android) aj v mnohých bežných zariadeniach, ako sú routery alebo inteligentné televízory.

Linux a Windows

Linux a Windows sú odlišné systémy, z ktorých každý je vhodný na iné použitie. Linux sa častejšie uplatňuje na serveroch, vo vývoji alebo tam, kde je dôležitá flexibilita, otvorenosť a možnosť prispôsobenia. Windows má naopak silnú pozíciu na desktope, najmä vďaka širokej podpore aplikácií a hardvéru. Voľba konkrétneho systému tak vždy závisí od potrieb používateľa a prostredia, v ktorom pracujeme.

Zhrnutie

Linux je dnes rozšírenejší, než sa na prvý pohľad zdá, a hrá kľúčovú úlohu v modernej IT infraštruktúre. Zároveň však nie je univerzálnou náhradou za všetky ostatné systémy. Pri práci s technológiami je preto vhodné voliť nástroje podľa konkrétnej situácie a nebyť obmedzený predsudkami. Otvorený prístup a ochota učiť sa nové veci nám umožnia naplno využiť výhody rôznych riešení.

V budúcej lekcii, Inštalácia Linuxu Ubuntu , si predstavíme linuxovú distribúciu Ubuntu, vytvoríme bootovateľný flash disk s live verziou a potom Ubuntu nainštalujeme.