5. diel - Windows aplikácie v Linuxe - Virtualizácia a Wine Nové
V predchádzajúcom cvičení, Riešené úlohy k 1.-4. lekciu základov Linuxu, sme si precvičili získané skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.
V dnešnom tutoriále základov Linuxu sa zameriame na možnosti, ako v Ubuntu spúšťať aplikácie určené pre Windows. Hoci Linux ponúka množstvo vlastných programov, môže nastať situácia, kedy potrebujeme použiť konkrétnu aplikáciu z Windows, pre ktorú neexistuje vhodná náhrada alebo nám dostupné alternatívy nevyhovujú. Takúto situáciu je možné riešiť niekoľkými spôsobmi.
Virtualizácia
Jedným z najspoľahlivejších spôsobov je použitie virtualizácie, teda spustenia operačného systému Windows vo virtuálnom stroji.
Virtuálny stroj je program, ktorý umožňuje spustiť ďalší operačný systém v rámci už bežiaceho systému. Windows sa v tomto prípade správa, ako by bežal na samostatnom počítači, hoci v skutočnosti zdieľa hardvér s hostiteľským systémom (napr. Linuxom).
Výhodou tohto riešenia je vysoká kompatibilita – vo virtuálnom stroji je možné spustiť väčšinu aplikácií určených pre Windows. Nevýhodou je vyššia náročnosť na výkon a nutnosť vlastniť licenciu Windows.
Moderné procesory podporujú hardvérovú virtualizáciu, ktorá výrazne zlepšuje výkon virtuálnych strojov. V niektorých prípadoch je však potrebné túto podporu povoliť v nastavení BIOS/UEFI.
Virtualizácia je vhodná najmä vtedy, ak potrebujeme spúšťať aplikácie z Windows spoľahlivo a bez obmedzení, aj za cenu vyšších nárokov na systém. Inštalačný obraz systému Windows (ISO) je možné stiahnuť z oficiálnych stránok Microsoftu a systém si vyskúšať aj bez okamžitej aktivácie.
Na stránke Microsoftu prejdeme do sekcie Stiahnutie bitovej kópie disku (súboru ISO) systému Windows 11 pre zariadenia x64, v rozbaľovacom zozname vyberieme Windows 11 (súbor ISO s viacerými edíciami pre zariadenia x64) a klikneme na tlačidlo Stiahnuť. Následne zvolíme jazyk a stiahneme inštalačný súbor do počítača.
VirtualBox
Ako nástroj pre virtualizáciu použijeme aplikáciu VirtualBox, ktorú je možné nainštalovať pomocou Centra aplikácií:

Vytvorenie virtuálneho počítača
Najprv vytvoríme nový virtuálny počítač. V hornej lište klikneme na
tlačidlo Nový a zadáme názov, napríklad Windows11. Do
poľa ISO Image vyberieme inštalačný súbor systému Windows a
zaškrtneme možnosť Skip Unattended Installation:

V ďalšom kroku nastavíme množstvo operačnej pamäte a počet procesorov. Pre Windows 11 sa odporúča aspoň 4 GB pamäte:

Následne vytvoríme virtuálny disk. Zvolíme možnosť Create a Virtual Hard Disk Now a nastavíme veľkosť aspoň 64 GB:

Na záver vytvorenia virtuálneho počítača potvrdíme tlačidlom Dokončiť:

Inštalácia Windows
Novovytvorený virtuálny počítač spustíme pomocou tlačidla Spustiť v hornom paneli:

Po spustení sa zobrazí inštalácia systému Windows. Postup je rovnaký ako pri inštalácii na bežnom počítači. Najprv potvrdíme spustenie z inštalačného média a zobrazí sa úvodné okno s výberom jazyka:

Virtuálny počítač môže zachytiť kurzor myši a už ho nepustí. Myš od virtuálneho stroja odtrhneme pravým Ctrl. Táto klávesa je označovaná ako hosť a slúži aj pre ďalšie klávesové skratky.
V ďalšom kroku zvolíme rozloženie klávesnice:

Následne klikneme na možnosť Nainštalovať Windows 11:

Ak nemáme k dispozícii aktivačný kľúč, zvolíme možnosť Nemám kód Product Key a pokračujeme v inštalácii:

Potom vyberieme požadovanú edíciu systému:

Nasleduje potvrdenie licenčných podmienok, výber disku a zahájenie inštalácie:

Po dokončení inštalácie prejdeme základným nastavením systému. Tento krok prebieha rovnako ako pri inštalácii Windows na bežnom počítači.
Prídavky pre hosťa
Pre pohodlnejšiu prácu nainštalujeme Prídavky pre hosťa. V menu VirtualBoxu zvolíme Zariadenie > Vložiť obraz CD disku s Prídavky pre hosťa:

Po vložení obrazu otvoríme virtuálnu mechaniku a spustíme súbor
VBoxWindowsAdditions. Inštaláciu potvrdíme a po jej dokončení
virtuálny počítač reštartujeme.
Bezšvový režim
VirtualBox ponúka tzv. bezšvový režim, v ktorom sa aplikácie z virtuálneho počítača zobrazujú priamo v prostredí Linuxu.
Režim aktivujeme pomocou klávesovej skratky Pravý Ctrl + F. Okno VirtualBoxu sa skryje a okná aplikácií z Windows sa zobrazujú podobne ako bežné aplikácie v systéme. Získame tak akýsi hybridný systém na prácu:

Wine
Druhým spôsobom, ako spúšťať aplikácie z Windows v Linuxe, je Wine. Wine nie je virtuálny stroj, ale tzv. kompatibilná vrstva, ktorá umožňuje spúšťať niektoré aplikácie určené pre Windows priamo v Linuxe. Nepoužíva teda plnohodnotné Windows, ale prekladá požiadavky aplikácií tak, aby ich dokázal spracovať Linux.
Výhodou Wine je nižšia náročnosť na výkon, pretože nie je potrebné spúšťať celý operačný systém. Nevýhodou je nižšia kompatibilita – nie všetky aplikácie fungujú správne alebo vôbec.
Wine označuje rekurzívnu skratku W ine I s N ot an E mulator (teda Wine nie je emulátor). Nemôžem sa nezmieniť o tom, že skratka pôvodne paradoxne znamenala WIN dows E mulator.
Inštalácia Wine
Wine nainštalujeme pomocou príkazov v termináli. Terminál otvoríme napríklad pomocou klávesovej skratky Ctrl + Alt + T alebo vyhľadaním aplikácie Terminál.
Nižšie uvedené príkazy postupne zadávame do terminálu a po každom stlačíme klávesu Enter.
Najprv povolíme podporu 32-bitovej architektúry:
sudo dpkg --add-architecture i386
Ďalej pridáme oficiálny repozitár WineHQ:
sudo mkdir -pm755 /etc/apt/keyrings sudo wget -O /etc/apt/keyrings/winehq-archive.key https://dl.winehq.org/wine-builds/winehq.key sudo wget -NP /etc/apt/sources.list.d/ https://dl.winehq.org/wine-builds/ubuntu/dists/noble/winehq-noble.sources
Následne aktualizujeme zoznam balíčkov a vykonáme inštaláciu Wine:
sudo apt update sudo apt install --install-recommends winehq-stable
Po dokončení inštalácie môžeme overiť verziu príkazom:
wine --version
Spustenie aplikácií
Aplikáciu vo Wine môžeme spustiť napríklad kliknutím pravým tlačidlom
na súbor .exe a voľbou Otvoriť pomocou > Wine Windows
Program Loader.
Alternatívne je možné aplikáciu spustiť z terminálu zadaním príkazu:
wine cesta/k/aplikaci.exe
Pri prvom spustení Wine vytvorí potrebnú adresárovú štruktúru,
vrátane virtuálneho disku C:.
Winetricks
Wine sa inštaluje iba so základnou sadou knižníc. Niektoré aplikácie však môžu vyžadovať ďalšie komponenty, napríklad .NET Framework, Visual C++ knižnice, DirectX alebo špecifické fonty.
Na ich inštaláciu slúži nástroj winetricks.
Winetricks nainštalujeme z terminálu príkazom:
sudo apt install winetricks
Príklad inštalácie doplňujúcich knižníc:
winetricks dotnet48 winetricks vcrun2019 winetricks d3dx9
Winetricks je možné spustiť aj v grafickom režime zadaním príkazu
winetricks bez parametrov.
Nastavenie Wine
Wine je možné konfigurovať pomocou nástroja winecfg, ktorý spustíme z terminálu:
winecfg
V nastavení môžeme napríklad:
- zvoliť verziu Windows, za ktorú sa má Wine vydávať,
- upraviť grafické nastavenia,
- spravovať knižnice.
Wine vytvára pre aplikácie vlastné prostredie, tzv. Wine prefix, ktorý obsahuje štruktúru podobnú systému Windows.
Predvolený prefix sa nachádza v domovskom adresári ako skrytá zložka
~/.wine/drive_c.
Skryté súbory zobrazíme napríklad klávesovou skratkou Ctrl + H v správcovi súborov.
Pre oddelenie rôznych aplikácií je možné vytvoriť aj vlastný prefix, napríklad:
WINEPREFIX=~/.wine-photoshop wine photoshop.exe
Ďalšie nástroje
Pre pohodlnejšiu prácu s Wine existujú aj grafické nástroje:
- Lutris – správa hier a aplikácií,
- Bottles – správa Wine prostredie.
Pre hranie hier sa v Linuxe často využíva aj technológia Proton, ktorá vychádza z Wine a je integrovaná napríklad v službe Steam.
Zhrnutie
V tejto lekcii sme si ukázali dva spôsoby, ako spúšťať aplikácie z Windows v Linuxe. Virtualizácia (napríklad pomocou VirtualBoxu) predstavuje spoľahlivé riešenie s vysokou kompatibilitou, zatiaľ čo Wine ponúka rýchlejšiu možnosť bez nutnosti inštalácie Windows, avšak s určitými obmedzeniami. Voľba vhodného riešenia závisí od konkrétnej aplikácie a požiadaviek používateľa.
V nasledujúcom kvíze, Kvíz - Základy práce v systéme Linux Ubuntu, si vyskúšame nadobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

David sa informačné technológie naučil na