21. diel - Verzovací nástroj Git a IntelliJ IDEA

V predchádzajúcom cvičení, Riešené úlohy k 18.-20. lekcii Javy, sme si precvičili získané skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

Základné konštrukcie jazyka Java máme za sebou. Kým kurz úplne opustíme, naučíme sa pracovať s nástrojom Git, ktorý nám pomáha efektívne spravovať a sledovať zmeny v našom kóde. Často sa tiež používa na spoluprácu vo vývojových tímoch. S Gitom budeme pracovať pomocou integrácie v IDE IntelliJ IDEA a ukážeme si aj postup pomocou príkazového riadku alebo aplikácie GitHub Desktop.

Čo je to Git?

Git je nástroj pre správu verzií, ktorý programátorom umožňuje sledovať históriu všetkých zmien v projekte. Môžeme sa tak jednoducho vrátiť k ľubovoľnej predchádzajúcej verzii nášho kódu, ktorá bola ešte funkčná. Git nám taktiež umožňuje vrátiť sa späť, keď zistíme, že nám nový spôsob riešenia nakoniec nevyhovuje. Verzie je možné organizovať do tzv. vetví, ktoré si môžeme ľubovoľne pomenovávať.

Git si môžeme predstaviť aj ako magický denník, ktorý si pamätá každý náš krok pri písaní kódu.

Prečo používať Git?

Git nám určite pomôže organizovať kód vo vlastných projektoch. Najväčší prínos Gitu je ale pri práci v tíme, kedy umožňuje jednoducho vidieť, aké konkrétne zmeny kto v aplikácii vykonal a kde. Keď sa stane, že dvaja ľudia editovali ten istý súbor, možno zmeny zlúčiť (zamergovať). Vďaka tomu sa nestane, že by si členovia vývojového tímu prepisovali kód pod rukami. Preto je základná znalosť práce s Gitom očakávaná na väčšine pracovných pozícií (kde existuje nejaký vývojový tím). Keď potenciálnemu zamestnávateľovi ukážeme svoje projekty napr. na GitHube, budeme vyzerať oveľa serióznejšie, než keď ich budeme zdieľať napr. cez Google Disk.

Git je možné používať do istej miery aj ako zálohu. Zmeny však musíme ručne a pravidelne nahrávať na vzdialený repozitár. Aplikácie tiež obvykle obsahujú aj ďalšie súbory okrem zdrojových kódov, ktoré sa na Git nedávajú. Preto minimálne pre začiatočníkov odporúčame stále používať synchronizované úložiská typu Dropbox, aby sme o svoje projekty neprišli pri strate alebo poškodení počítača.

Základné príkazy Gitu

S Gitom sa často pracuje pomocou príkazového riadka. My si ukážeme, ako s ním pracovať v grafickom rozhraní IntelliJ IDEA, v príkazovom riadku aj v desktopovej aplikácii GitHub Desktop. Budeme používať nasledujúce príkazy:

• Clone - Skopíruje repozitár z GitHubu na náš počítač.
• Add – Pridá zmeny k budúcemu uloženiu.
• Commit – Uloží zmeny tak, že vytvorí záznam o tom, čo sa od posledného commitu (uloženia) zmenilo.
• Push – Nahrá všetky naše lokálne zmeny (commity) na vzdialený server, odkiaľ si ich môžu ostatní programátori stiahnuť.
• Pull – Stiahne zo vzdialeného servera všetky zmeny od ostatných programátorov do našej verzie kódu.

Príkazov je samozrejme viac, tým je potom venovaný celý kurz. Nám to však takto stačí.

Git repozitár

Git repozitár si predstavme ako špeciálny priečinok v našom počítači, ktorý obsahuje všetky súbory projektu, ale okrem toho aj informácie o histórii všetkých zmien, ktoré sme v týchto súboroch urobili. Zakaždým, keď urobíme nový commit, Git uloží informácie o zmenách práve do repozitára.

Vzdialený vs. lokálny repozitár

Repozitár je uložený na našom počítači (lokálny repozitár), ale aj na serveri na internete (vzdialený repozitár). Zakaždým, keď vykonáme push, odošleme všetky zmeny z nášho lokálneho repozitára do vzdialeného. Tam si ich potom môžu prezerať ďalší ľudia. A naopak, keď vykonáme pull, stiahneme najnovšie zmeny zo vzdialeného repozitára do svojho lokálneho repozitára (napr. zmeny vykonané ostatnými).

Vytvorenie vzdialeného GitHub repozitára

GitHub je jednou z najznámejších platforiem pre hosťovanie Git repozitárov, a preto ju budeme využívať aj my v tomto tutoriáli.

Registrácia

Aby sme na GitHube mohli vytvoriť vlastný repozitár, musíme sa najskôr zaregistrovať. Prejdeme na oficiálne stránky GitHub a vykonáme registráciu, kde si nastavíme:

• e-mailovú adresu,
• heslo,
• svoju unikátnu prezývku.

V nasledujúcej ukážke využívame zavináč @. Zavináč na slovenskej klávesnici môžeme napísať pomocou klávesy pravý ALT a písmena V:

Postup registrácie vyzerá takto:

Vytvorenie vzdialeného repozitára

Po úspešnej registrácii sa prihlásime do svojho účtu. V pravom hornom rohu klikneme na tlačidlo s plusom a šípkou (+▼) a z menu vyberieme položku New repository:

Následne vidíme formulár na vytvorenie repozitára. Poďme si podrobnejšie prejsť jednotlivé položky a ich význam:

• Repository name - Názov repozitára je krátky, jednoduchý a opisuje, čo obsahuje. Vyhýbame sa špeciálnym znakom a namiesto medzier píšeme pomlčky (-).
• Public / Private - Viditeľnosť určuje, kto môže repozitár vidieť a pristupovať k nemu. Najčastejšie vytvárame privátne repozitáre, ku ktorým máme prístup iba my či naši kolegovia. Verejné repozitáre vytvárame najmä pre tzv. open source projekty, ktoré povzbudzujú verejnú spoluprácu.
• README file - Tento dokument je prvá vec, ktorú používateľ vidí, keď navštívi náš repozitár. Obsahuje základný popis projektu, inštrukcie pre inštaláciu, použitie, prispievanie do projektu a tak ďalej.
• .gitignore – Už vieme, že Git repozitár by mal obsahovať primárne zdrojový kód a súvisiace konfiguračné súbory. Tento súbor sa používa na vylúčenie ostatných súborov alebo zložiek z verziovacieho systému. Ide napríklad o dočasnú zložku .idea/, spustiteľné .jar súbory a podobne.
• License - Licencia v repozitári určuje, ako môžu ostatní používať, kopírovať, modifikovať či distribuovať náš projekt.

Nový repozitár pomenujeme napr. git-tutorial, viditeľnosť nastavíme na Private a ďalej pridáme README a . gitignore template: Java:

Teraz, keď máme formulár vyplnený, klikneme na tlačidlo Create repository a počkáme, kým sa vzdialený repozitár vytvorí:

Týmto máme vzdialený GitHub repozitár vytvorený a môžeme prejsť na prácu s Gitom v IntelliJ IDEA 😊

Inštalácia Gitu

Najprv potrebujeme mať na našom počítači nainštalovaného Git klienta. Prejdeme na stránku https://git-scm.com/, kde klikneme na tlačidlo Install for Windows:

Následne klikneme na Click here to download:

Po spustení inštalátora stačí klikať na tlačidlo Next až do poslednej obrazovky, kde klikneme na Install. Tým máme Git klienta nainštalovaného na svojom počítači.

Ukážeme si postupné kroky práce s Gitom pri vytváraní nových verzií (tzv. commitov) a následnom nahrávaní na GitHub.

Git Clone

Vytvoriť lokálny repozitár ide viacerými spôsobmi. Pokiaľ už vzdialený repozitár existuje, ako v našom prípade, stačí využiť klonovanie. Príkaz git clone teda skopíruje vzdialený repozitár do lokálneho v našom počítači.

S Gitom je možné pracovať priamo v IDE, cez príkazový riadok alebo pomocou desktopovej aplikácie. Odporúčame pre začiatok používať integráciu priamo v IDE. Pokiaľ by postup nefungoval, napr. z dôvodu zmeny rozhrania IDE, môžete postupovať podľa alternatívneho návodu, na ktorý sa prepneme pomocou tlačidiel nižšie.

Git Add

V IntelliJ IDEA klikneme pravým tlačidlom myši na adresár git-tutorial/, ďalej v ponuke zvolíme New > Directory a nový adresár pomenujeme src/:

Na vytvorený adresár znovu klikneme pravým tlačidlom myši a v ponuke vyberieme Mark Directory as > Sources Root:

Potom klikneme pravým tlačidlom myši na adresár src/, zvolíme New > Java Class a triedu pomenujeme HelloWorld.

Môžeme si všimnúť, že v stromovej štruktúre svieti trieda HelloWorld načerveno. To znamená, že sa zatiaľ neverzuje.

V IntelliJ vľavo v stromovej štruktúre teraz vidíme triedu zeleno, čo znamená, že je do Gitu pridaná a verzuje sa.

Poďme do triedy vložiť nasledujúci kód, ktorý potom nahráme na GitHub:

public class HelloWorld {
    public static void main(String[] args) {
        System.out.println("Hello world!");
    }
}

V IntelliJ celý náš projekt vyzerá takto:

Teraz je čas vytvoriť náš prvý commit.

Git Commit

Git Push

Zmenu máme vytvorenú. Teraz ju nahráme do vzdialeného repozitára na GitHube. Na to slúži operácia push. Push typicky vykonávame po dokončení logickej jednotky práce, pred odchodom z domu či práce alebo ak chceme, aby naše zmeny boli viditeľné pre ostatných.

Projekt je nahraný v našom repozitári na GitHub. Môžeme sa v prehliadači pozrieť na náš Dashboard, že projekt má novo zložku src/ az nej sa preklikáme až na súbor s novým kódom:

Pozor! Projekty vytvorené podľa kurzov z ITnetwork pod licenciou PRO nenahrávajte do verejných repozitárov! Sú chránené autorskými právami a ich šírenie je nelegálne. Mohol by si ich potom zobraziť a stiahnuť ktokoľvek na internete, čím by po vás mohla byť vyžadovaná náhrada škody.

Git Pull

Opačnou operáciou k push je pull. Tá stiahne zo vzdialeného servera všetky zmeny od ostatných do našej verzie kódu.

Teraz vieme založiť vzdialený GitHub repozitár a napojiť sa naň cez IntelliJ IDEA. Alternatívne vieme pracovať s Gitom v príkazovom riadku aj v aplikácii GitHub Desktop. Naučili sme sa vytvárať commity a do repozitára ich nahrávať pomocou príkazu push, prípadne ich stiahnuť príkazom pull. Pokiaľ vás Git zaujal, detailne sa ním zaoberáme v pokročilom kurze Git.

Zhrnutie lekcie

Git slúži na sledovanie zmien v projekte a umožňuje vracať sa k starším verziám kódu. Lekcia ukazuje vytvorenie repozitára na GitHube, jeho naklonovanie do počítača a základnú prácu s príkazmi add, commit, push a pull. Ukázali sme si prácu s Gitom v IntelliJ IDEA, cez príkazový riadok aj pomocou GitHub Desktop. Git potom umožňuje zmeny verzovať lokálne, nahrávať ich na GitHub a sťahovať aktuálnu verziu projektu späť do počítača.

V nasledujúcom kvíze, Kvíz - Základná konštrukcia Javy, si vyskúšame nadobudnuté skúsenosti z kurzu.