5. diel - SQLite - Radenie, Limit a agregačné funkcie
V minulom dieli seriálu tutoriálov o SQLite databáze sme si pripravili testovacie dáta a naučili sa základy dotazovanie (teda príkaz SELECT a niekoľko operátorov). Dnes sa pozrime na radenie a agregačné funkcie.
Radenie
Doteraz sme nijako neriešili poradie nájdených výsledkov, ktoré nám dotaz SELECT vrátil. Ono vlastne žiadne ani neexistovalo, databázy vnútri funguje pomocou určitých sofistikovaných pravidiel (ktoré sú nad rámec tohto seriálu) a vrátila nám položky tak, ako sa jej to zrovna hodilo. Keby sme v databáze vykonali nejakú zmenu a zavolali znova ten istý dotaz, poradie by pravdepodobne vyzeralo úplne inak. Databáza nám ale navrátený výsledok samozrejme zoradiť dokáže.
Radiť môžeme podľa ktoréhokoľvek stĺpca. Keď budeme radiť podľa id, máme položky v poradí, v akom boli do databázy vložené. Ďalej môžeme radiť podľa číselných stĺpcov, ale aj podľa tých textových (radí sa podľa abecedy). Radiť môžeme aj podľa dátumu a všetkých ďalších dátových typov, databázy si s tým vždy nejako poradia. Poďme si vybrať úplne všetkých užívateľov a zoradí ich podľa priezviska. Slúži na to klauzuly ORDER BY (radiť podľa), ktorá sa píše na koniec dotazu:
SELECT "jmeno", "prijmeni" FROM "uzivatele" ORDER BY "prijmeni";
výsledok:
Václav Blažek Ondřej Bohatý Vítezslav Churý Pavel Dušín Petr Dvořák ...
V dotaze by samozrejme mohlo byť aj WHERE, pre jednoduchosť sme vybrali všetkých užívateľov. Určite si všimnete, že nám tam chýba Márie Čierna a ďalší, ktorí sa nachádzajú až na konci. Je to dané len čiastočnú podporou UTF 8, aby SQLite zostalo malé. Buď si to môžeme dopísať, alebo necháme radenie až na kódu v aplikácii.
Radiť môžeme podľa niekoľkých kritérií (stĺpcov), poďme si užívateľa zoradiť podľa napísaných článkov a tie s rovnakým počtom řaďme ešte podľa abecedy:
SELECT "jmeno", "prijmeni", "pocet_clanku" FROM "uzivatele" ORDER BY "pocet_clanku", "prijmeni"
výsledok:
Matěj Horák 0 Michal Krejčí 0 Miroslav Kučera 1 Vladimír Pokorný 1 Jana Veselá 1 František Veselý 1 Petr Černý 1 Ludmila Dvořáková 2 Věra Svobodová 2 Jiří Veselý 2 ...
Smer radenia
Určiť môžeme samozrejme aj smer radenia. Môžeme radiť vzostupne (predvolené smer) kľúčovým slovom ASC a zostupne kľúčovým slovom DESC. Skúsme si urobiť rebríček užívateľov podľa počtu článkov. Tí prví ich teda majú najviac, radiť budeme zostupne. Tie sa rovnakým počtom článkov budeme radiť ešte podľa abecedy:
SELECT "jmeno", "prijmeni", "pocet_clanku" FROM "uzivatele" ORDER BY "pocet_clanku" DESC, "prijmeni";
výsledok:
Petr Dvořák 18 Jan Novák 17 Eva Kučerová 12 Tomáš Marný 12 Pavel Dušín 9 Otakar Kovář 9 ...
DESC treba vždy uviesť, vidíte, že zoradenie podľa priezviska je normálne zostupnej, pretože sme DESC napísali len k pocet_clanku.
Limit
Zostaňme ešte u nášho rebríčka užívateľov podľa počtu článkov. Takto budeme chcieť vypísať 10 najlepších užívateľov. Keď ich bude ale milión, asi nie je dobrý nápad je všetky vybrať a potom ich v aplikácii použiť len 10 a tých 999 990 zahodiť. Dáme databázu limit, teda maximálny počet záznamov, ktoré chceme vybrať. Zároveň uvedieme i radenie. Limit píšeme vždy na koniec dotazu:
SELECT "jmeno", "prijmeni", "pocet_clanku" FROM "uzivatele" ORDER BY "pocet_clanku" DESC, "prijmeni" LIMIT 10;
Skúste si to.
LIMIT a ORDER BY možné používať aj u ďalších príkazov, napr. U DELETE alebo UPDATE. Môžeme si tak poistiť, aby bol vymazaný alebo editovaný vždy len jeden záznam.
Agregačné funkcie
Databáza nám ponúka množstvo tzv. Agregačných funkcií. To sú funkcie, ktoré nejakým spôsobom spracujú viac hodnôt a ako výsledok vráti hodnotu jednu.
Count (Počet)
Príkladom takejto funkcie je funkcia COUNT (), ktorá vráti počet riadkov v tabuľke, spĺňajúce nejaká kritériá. Spočítajme, koľko z užívateľov popísalo aspoň jeden článok:
SELECT COUNT(*) FROM "uzivatele" WHERE "pocet_clanku" > 0;
výsledok:
29
Na COUNT sa pýtame pomocou SELECT, nie je to príkaz, je to funkcia, ktorá sa vykoná nad riadky a jej výsledok je vrátený SELECT. Funkcia má rovnako ako v iných programovacích jazykoch (aspoň vo väčšine z nich) zátvorky. Tá hviezdička v nich znamená, že nás zaujímajú všetky stĺpce. Môžeme totiž počítať napríklad len používateľov, ktorí majú vyplnené meno (presnejšie ktorí ho nemajú NULL, ale to nechajme na ďalšie diely).
Určite by vás napadol aj iný spôsob, ako tento výsledok docieliť. Jednoducho by ste si vybrali nejakú hodnotu ako doteraz (napríklad meno), tieto riadky by ste si preniesli do svojej aplikácie a spočítali, koľko mien je. Dáta by ste potom zahodili. Taký prenos je ale zbytočne náročný na databázu a spomaľoval by aplikáciu. COUNT prenáša len jedno jediné číslo. Nikdy nepočítajte pomocou výberu hodnoty, iba funkcií COUNT!
AVG ()
AVG označuje priemer z daných hodnôt. Pozrime sa, aký je priemerný počet článkov na užívateľa:
SELECT AVG("pocet_clanku") FROM "uzivatele";
výsledok:
5.32258
Šum ()
Sum vracia súčet hodnôt. Pozrime sa, koľko článkov napísali dohromady ľudia narodení po roku 1980:
SELECT SUM("pocet_clanku") FROM "uzivatele" WHERE "datum_narozeni" > '1980-1-1';
výsledok:
65
MIN ()
Funkcia Min () vráti minimum (najmenšiu hodnotu). Nájdime najnižšej dátum narodenia:
SELECT MIN("datum_narozeni") FROM "uzivatele";
výsledok:
1935-05-15
Max ()
Obdobne ako MIN existuje aj funkcia MAX, nájdime maximálny počet článkov od 1 užívateľa:
SELECT MAX("pocet_clanku") FROM "uzivatele";
výsledok:
18
SQLite má ešte nejaké agregačné funkcie, ale tie pre nás už nie sú zaujímavé.
Zoskupovanie (Grouping)
Položky v databáze môžeme zoskupovať podľa určitých kritérií. Zoskupovanie používame takmer vždy spolu s agregačními funkciami. Poďme zoskupiť užívateľa podľa mena:
SELECT "jmeno" FROM "uzivatele" GROUP BY "jmeno";
výsledok:
Alfons Eva František Jan Jana ...
Vidíme, že každé meno je tu zastúpené len raz, aj keď je v databáze viackrát. Pridajme teraz okrem mena aj počet jeho zastúpenie v tabuľke, urobíme to pomocou agregačné funkcie COUNT (*)
SELECT "jmeno", COUNT(*) FROM "uzivatele" GROUP BY "jmeno";
výsledok:
Alfons 1 Eva 1 František 1 Jan 2 Jana 1 ...
Vidíme, že treba Jany máme v databáze dva.
AS ##
Pre zjednodušenie si môžeme v dotaze vytvoriť aliasy, teda premenovať napríklad nejaký dlhý stĺpec, aby bol dotaz prehľadnejšie. S týmto sa ešte stretneme u otázok cez viac tabuliek, kde je to veľmi užitočné. U tabuliek AS používame na zjednodušenie operácií vo vnútri dotazu. U stĺpcov sa AS používa k tomu, aby aplikácia videla dáta pod iným názvom, ako sú skutočne v databáze. To môže byť užitočné najmä u agregačných funkcií, pretože pre nich v databáze nie je žiadny stĺpec a mohlo by sa nám s ich výsledkom zle pracovať. Upravme si posledný otázka:
SELECT "jmeno", COUNT(*) AS "pocet" FROM "uzivatele" GROUP BY "jmeno";
výsledok:
jmeno pocet ================ Alfons 1 Eva 1 František 1 Jan 2 Jana 1 Jaroslav 1 Jiří 1 Josef 1 Kateřina 1
Nabudúce si povieme niečo o hodnote NULL a predstavíme si podrobnejšie
dátové typy v SQLite. Následne mám pre vás ďalšie testovacie dáta pre
redakčný systém, aby sme mohli robiť pokročilejšie otázky 
