2. diel - MS-SQL krok za krokom: Vytvorenie databázy a tabuľky
V minulej lekcii, MS-SQL krok za krokom: Úvod do MS-SQL a príprava prostredia , sme si povedali niečo o relačných databázach a pripravili sme si prostredie.
Dnes si v tutoriálu vytvoríme databáze a do nej nejakú tabuľku.
Vytvorme si databázu, zvyčajne nám pre jeden projekt (web) postačí jedna databázy.
Vo Visual Studiu si vytvorte ľubovoľnú aplikáciu v C # alebo VB.NET, najlepšie bude, keď si asi vytvoríte konzolovú aplikáciu. Vybraný jazyk nás vlastne nebude zaujímať, pretože sa budeme venovať iba databázu. V okne Solution Explorer kliknite pravým tlačidlom na projekt a vyberte Add -> New Item.
Vyberte kategóriu Dáta a položku Service-based Database. Databázu
pomenujte treba databazeProWeb
. V MS-SQL databázach je zvykom
používať CamelCase pri pomenovávaní, diakritike sa ako vždy vyhneme.
Dialóg potvrdíme.
Máme všetko pripravené na to, aby sme sa mohli začať učiť jazyk T-SQL.
Jazyk T-SQL
T-SQL označuje Transact Structured Query Language, teda štruktúrovaný dopytovací jazyk. T-SQL je tzv. Jazyk deklaratívny. Zatiaľ čo u imperatívnych jazykov počítači vlastne hovoríme krok po kroku čo má urobiť, u jazykov deklaratívnych len hovoríme čo má byť výsledkom a už nás nezaujíma, ako tento výsledok počítač dosiahne. Vďaka tomu sú databázové dotazy zjednodušené na príkaz typu "Vráť mi 10 užívateľov s najvyšším hodnotením". Databáza taký dotaz pochopí, rozloží si ho na nejaké svoje inštrukcie a tak ho spracuje. Nám potom naozaj vráti výsledok, bez toho aby sme tušili, ako k nemu došla. Ak vám príkaz prišiel ako nadsázka, tak to tak nie je a príkazy naozaj takto vyzerajú. Len sú anglicky.
T-SQL sa používa na platforme MS-SQL a kým sa nedostanete do jeho hlbín, tak je totožný s SQL. Každý výrobca databázy si SQL trochu upraví, ale základ je vždy rovnaký.
SQL sa pôvodne volalo SEQUEL (Structured English Query Language) a vzniklo v laboratóriách spoločnosti IBM s cieľom vytvoriť jazyk, ktorým by sa dalo komunikovať s databázou jednoduchou angličtinou. SQL (relačné) databázy sa potom rozširovali a ujali. Dnes sa prakticky nič iné nepoužíva a aj keď má T-SQL v objektovom programovaní značné nevýhody, firmám sa nechce prechádzať na nič iné (aj keď existujú alternatívne riešenia). Ale to sme odbočili.
V T-SQL (a SQL všeobecne) sa väčšinou píšu príkazy veľkými písmenami, to preto, že je to lepšie odlíši od zvyšku dopytu alebo od kódu našej aplikácie (napr. V ASP.NET). Názvy tabuliek, stĺpcov a ďalšie identifikátory sa v T-SQL píšu CamelCase notáciou (prvé písmeno slova veľké, ďalšie malé, bez medzier). Je dobrým zvykom je vkladať do hranatých zátvoriek (na slovenskej klávesnici AltGt + F a AltGt + G).
Vytvorenie tabuľky
Databázu si v okne Serve Explorer otvorte. Pokiaľ ho nevidíte, zájdite do menu View> Server Explorer. Databázu si rozkliknite, uvidíte 7 zložiek, nás zatiaľ bude zaujímať zložka Tables. Rozkliknite si ju. Nič v nej nebude, pretože sme si zatiaľ žiadnu tabuľku nepridali. Kliknite pravým tlačidlom na priečinok a vyberte Add New Table.
Visual Studio otvorí designer tabuľky. Tento designer má okno rozdelené na tri časti. V hornej polovici máme stĺpce našej tabuľky s ich dátovými typmi a ďalšími dôležitými vlastnosťami a dole výsledný T-SQL kód, ktorý sa spustí až budeme chcieť databázu vytvoriť.
Vpravo hore si pridáme do tabuľky stĺpca. Pridajte si do tabuľky stĺpca
Jmeno
, Prijmeni
, DatumNarozeni
a
PocetClanku
. Predvolené stĺpec Id
, ponecháme.
Presuňme sa k 2. stĺpci, kde sú dátové typy jednotlivých stĺpcov
tabuľku. Prednastavený máme nchar(10)
, čo sú textové reťazce
o 10 znakoch. Typov je naozaj veľa, ale my si dlho (asi až do konca seriálu)
vystačíme len s niekoľkými.
Id
ponecháme naint
Jmeno
aPrijmeni
nastavíme nanvarchar(60)
, to je krátky text o maximálne 60 znakoch.- Dátum narodenia na
date
. - Posledný,
PocetClanku
, bude typuint
.
Pri všetkých stĺpcov zrušte zaškrtnutie v stĺpci Allow Nulls, čo
spôsobí, že bude hodnoty vždy nutné zadať. Časom si popíšeme i ďalšie
dátové typy a NULL
(ktorý sme zakázali), ale teraz vám s nimi
nebudem motať hlavu U
dátových typov pre text, ak to umožňujú (s tým vám poradia našepkávač,
ktorého ste si už určite všimli) sa do zátvoriek uvádza maximálna
dĺžka.
Všimnite si, že preddefinovaný stĺpec Id
má pri sebe ikonku
kľúča. Ide o tzv. Primárny kľúč. Kľúče (niekedy indexy) nám
umožňujú identifikovať položku v tabuľke. Taký primárny kľúč by mala
mať každá tabuľka (aj keď teoreticky nemusí). Keď budeme chcieť
užívateľa napr. Vymazať, vymažeme ho podľa tohto kľúča (teda podľa
Id
). Keby sme ho mazali podľa mena, zmazali by sme niekoľko
položiek, pretože treba Janů Novákov tam môže byť viac. Podľa
Id
vymažeme vždy len toho jedného. Aby sa užívatelia
číslovali automaticky, tak stĺpci Id
nastavíme Identity
specification. Označte stĺpec Id
a v okne Properties (ak ho
nevidíte, stlačte F4) si rozbaľte ponuku Identity Specification au
vlastnosti "Is Identity" vyberte true
. Vlastnosť Identity
Increment hovorí, že budeme číslo zväčšovať o 1.
A výsledný návrhár vyzerá takto:
Pred tabuľku odošlete v kóde zmeňte jej názov (v hranatých zátvorkách v kóde) na "užívateľ". Kód bude teraz vyzerať takto:
CREATE TABLE [dbo].[Uzivatele] ( [Id] INT NOT NULL PRIMARY KEY IDENTITY, [Jmeno] NVARCHAR(60) NOT NULL, [Prijmeni] NVARCHAR(60) NOT NULL, [DatumNarozeni] DATE NOT NULL, [PocetClanku] INT NOT NULL )
Navrhnutú tabuľku musíme do databázy "odoslať". Do databázy sa pošle SQL dotaz vygenerovaný Visual Studiom, ktorý vidíme v dolnej polovici návrhára. Odoslanie vykoná tlačidlom Update vľavo hore. Teraz sa stali dve udalosti. Tou prvou je, že nám Visual Studio otvorilo dialóg, ktorý (až sa načíta) bude zhŕňať čo v databáze meníme a aký by to mohlo mať dopad. V našom prípade sa ňu zvláštne nedeje a preto správa bude stručná a krátka. Ale keby sme potrebné pridávali stĺpce, Visual Studio nás informuje o skutočnosti, akú hodnotu budú mať novo pridané stĺpca u už existujúcich položiek. Až sa dialóg načíta, potvrďte ho tlačidlom Update Database.
Ďalej nám Visual Studio otvorilo okno Data Tools Operation. Tu sa objavila jedna položka, ktorá sa zmenila na zelenú fajku (ak všetko prebehlo ako má). Keď si ju rozkliknite, uvidíte, že operácia, ktorú som vykonali, Visual Studio doplnilo tým, že sa servera spýtalo práve na možné dôsledky a tie nám zobrazilo. Potom vygenerovalo script, ten spustilo a ten prebehol úspešne.
Keď si okno Server Explorer aktualizujete (prvé tlačidlo v nástrojovej lište tohto okna), tak sa tam nová tabuľka objaví.
Teraz si prejdeme T-SQL kód ktorý Visual Studio vytvorilo.
CREATE TABLE [dbo].[Uzivatele] ( [Id] INT NOT NULL PRIMARY KEY IDENTITY, [Jmeno] NVARCHAR(60) NOT NULL, [Prijmeni] NVARCHAR(60) NOT NULL, [DatumNarozeni] DATE NOT NULL, [PocetClanku] INT NOT NULL )
Prvý riadok je jasný. Na ďalších riadkoch sa definujú jednotlivé
stĺpce tabuľky a ich dátový typ. NOT NULL
je to, prečo sme
rušili začiarknutia, teda že stĺpce nesmú byť nevyplnené. O hodnote
NULL
sa dozviete v niektorom z ďalších dielov. U
nvarchar
k typu uvádzame aj počet znakov. Id
je
označené ako primárny kľúč tabuľky a IDENTITY
nastavuje, aby
databáza každému novému užívateľovi priradila o 1 väčšia
ID
, ako mal ten posledný.
Ak by sme sa rozhodli tabuľku odstrániť, vykonáme to v Server Exploreri. Databázu by sme odstránili v Solution Exploreri.
Spúšťanie scriptu T-SQL
Na databáze môžeme spustiť ľubovoľný T-SQL script. Stačí na ňu v Server Exploreri kliknúť pravým tlačidlom a vybrať New Query.
Otvorí sa nám nový súbor SQL a tam vložíme T-SQL kód. Skúsme si cez zdrojový kód odstrániť našej tabuľku, to prevedieme príkazom:
DROP TABLE [Uzivatele];
Keď chceme kód spracovať, klikneme na zelenú šípku Execute, ktorá je vľavo hore, ako bolo tlačidlo Update u tabuliek.
V Server Exploreri sa môžete uistiť, že tabuľka z databázy naozaj zmizla, nezabudnite ho predtým obnoviť. Teraz si skúste tabuľku znovu vytvoriť naším SQL dotazom:
CREATE TABLE [dbo].[Uzivatele] ( [Id] INT NOT NULL PRIMARY KEY IDENTITY, [Jmeno] NVARCHAR(60) NOT NULL, [Prijmeni] NVARCHAR(60) NOT NULL, [DatumNarozeni] DATE NOT NULL, [PocetClanku] INT NOT NULL )
V budúcej lekcii, MS-SQL krok za krokom: Vkladanie a mazanie dát v tabuľke , si našej tabuľku už naplníme nejakými dátami .