2. diel - Výber technológií 1

Tento článok je súčasťou webovej reprezentácia ročníkové práce Honzu Bittnera, písané v školskom roku 2014/2015.

Webové prehliadače

Ak vyvíjame akýkoľvek web, je nutné ho testovať v niekoľkých prehliadačoch. Každý prehliadač totiž obsahuje rozdielne jadro (systém, ktorý vykresľuje stránku), ktoré sa veľakrát líšia. Každý prehliadač tiež obsahuje vlastné základné štýly, ktoré je nutné resetovať pomocou špeciálnych štýlov. Niekedy sa využíva tiež anglický, resp. medzinárodnej, výraz pre webový prehliadač - browser.

Každý prehliadač má z pravidla svoju desktopovú (stolové počítače, notebooky atp.), Tak i mobilné (inteligentné telefóny, tablety atp.) Verzii. Všetky prehliadače budem hodnotiť podľa percent používanosti z multiplatformného hľadiska.

Google Chrome

Najpoužívanejšie prehliadač súčasnosti, u nás i vo svete, vyvíjaný nad open source projektom Chromium. Prehliadač má minimalistický dizajn a má integrovaný Google účet. Obsahuje tiež vlastné centrum aplikácií a doplnkov. Používa ho viac ako 40% užívateľov.

Internet Explorer

Prehliadač vyvíjaný spoločnosťou Microsoft. Druhý najpoužívanejší prehliadač na svete (cca. 15%) a tretie najpoužívanejšie v Česku (cca. 19%). Staršie verzie boli známe pre svoju zastaranosť a všeobecne prichádzali s novými technológiami ako posledný, zvyčajne aj s mierne upravenými. V posledných verziách sa začína situácia zlepšovať, prehliadač má dokonca nové technológie aj skôr, než konkurencia. Prehliadač má tiež mobilnú verziu, ktorá sa prakticky nepoužíva.

Mozilla Firefox

Open source multiplatformový prehliadač. V Česku veľmi rozšírený (cca. 26%), vo svete využívaný trochu menej (cca 12%). Prehliadač má dobrú podporu doplnkov, na ktoré má vlastné centrum.

Ďalšie prehliadače

Ďalšie veľmi používané prehliadače, z hľadiska svetového, sú napr. Safari (cca. 14%), Android (cca. 7%) a Opera (cca. 5%).

Desktop aplikácie

Poslednou dobou sa tiež začali budovať aplikácie na webových základoch. Využíva sa väčšinou platformy Node.js a aplikácie sú postavené na základoch Chromium alebo jadre WebKit. Príkladom je napr. Editor Atom.

Vďaka jednoduchým webovým technológiám HTML, CSS (a ich preprocesorov), JavaScript atp. je ľahké vytvárať pre tieto aplikácie mnoho doplnkov. Bohužiaľ je celková náročnosť týchto aplikácií značne náročnejšie, než ich konkurenti napísané napr. V jazyku C ++.

Výber moderných webových technológií

Kritériá výberu

Webové technológie budem vyberať podľa obľúbenosti širšej verejnosti a schopnosti technológie podplatiť sa pri vývoji webového projektu. Od každej kategórie vyberiem minimálne dve technológie, ktoré následne zhodnotím a odporučím vhodnej technológie. Všeobecne však platí, že na používanej technológii moc nezáleží, hlavné je, že ste si nejakú konečne vybrali.

Každá technológia sa dá využiť, ale nie každá je dobrá práve na moderné webový projekt. Webové projekty sú veľmi špecifické v tom, že sa strašne rýchlo vyvíja nové technológie, a iné zase zanikajú. Veľa často sa tiež stáva, že je jedna technológia na vrchole obľúbenosti a za pár mesiacov už môže prepadnúť do zabudnutia.

Najúspešnejšími technológiami sú v súčasnosti technológie s open source licenciami, najčastejšie napr. Licencie MIT. Open source projekty sú úspešné z toho dôvodu, pretože sa môže zapojiť v podstate každý - a to zadarmo, čo môže značne pomoc v rýchlosti vývoja projektu. Pripojením nových vývojárov môže tiež nastať moment, kedy niekto vnesie do projektu zaujímavú myšlienku az pôvodne nezáživného projektu sa vykľuje revolučný projekt, ktorý sa stane hitom.

Rozdelenie do skupín

Môj výber rozdelím na štyri základné skupiny. Front end, back end, verzovacie systémy a automatizačné systémy. Je dobré vedieť, že BFU vníma v podstate len prvú skupinu - front end. O ostatných vedia len vývojári, ktorí na projekte pracujú. BFU totiž nevie, že sa web musí nejakým spôsobom vygenerovať, ale myslia si, že sa mu jednoducho "nejako" vykreslil do webového prehliadača.

Front end

Do front end technológií patria všetky technológie, ktoré nejakým spôsobom zasahujú do webovej stránky na strane webového prehliadača.

Najčastejšie sa rozdeľujú do skupín jazykov, ktoré stránku zostavujú - jazyky HTML, XML, XHTML atď. -, štýlom - CSS - a ktoré s ňou interagujú - JavaScript, Dart atp.

Navyše, aby toho nebolo málo, majú všetky jazyky ďalšie nadstavby, ktoré sa buď do daného jazyka kompilujú - preprocesoru -, alebo schopnosti jazyka rozširujú - knižnice a frameworky.

Zostavovanie

Pre zostavovanie webu je výber v podstate istý. XHTML sa už, okrem vzácnych výnimiek, nepoužíva. XML sa v súčasnosti, skôr než pre tvorbu webov, používa na uchovávanie dát (ako alternatíva napr. K formátom JSON alebo CSV). Jasnou voľbou je teda jazyk HTML, ktorý v súčasnej najnovšej verzii HTML5 obsahuje navyše tiež nové sémantické elementy, podporu pre videá a zvuk atď.

Osobne nepoznám nikoho, a ani som nikde nevidel žiadnu stránku, kto by teraz používal iný jazyk ako HTML na vytváranie štruktúry webov.

Výhody HTML sú tie, že je značne prispôsobivý. Nemusíme písať ukončovacie značky, úvodzovky u atribútov, dokonca ani nemusíme elementy správne ponoriť a webový prehliadač to "nejako" vyrieši. A väčšinou dobre. Niekomu sa zdá HTML napriek všetkému zložitý, a preto existujú pre HTML preprocesoru, ktoré jazyk ešte o niečo uľahčujú. Najznámejším HTML preprocesoru je Hamleti (ktorý sa tiež používa ako alternatíva k šablonovacímu systému v Ruby on Rails, najpoužívanejšieho webového Ruby frameworku). Mnoho ľudí však, namiesto používania HTML preprocesoru, používa nástroje, ktoré vedia HTML kód generovať z predpisu podobnému CSS selektorům a vygenerujú sa ihneď po zapísaní. Takýto nástroj je napr. Emmet, ktorý používam aj ja.