4. diel - Aplikácie pre Linux Ubuntu
V minulom dieli nášho seriálu o Linuxe sme sa naučili pracovať na základnej úrovni s prostredím Unity a pochopili niečo z filozofie Ubuntu. Dnešný diel je venovaný aplikáciám. Získame prehľad alternatív programov z Windows, ktoré môžeme v Ubuntu používať a vykonávať tak v systéme bežné úkony, na ktoré sme zvyknutí. Aplikácia som rozdelil do niekoľkých kategórií.
Pár slov na úvod
Aplikačné menu
Aplikačné menu, ako ho poznáme z Windows, je v Linuxe
skryté v hornej lište a zobrazí sa len vtedy, keď na ňu
prejdeme myšou. Dosť dlho mi trvalo, než som na to prišiel a do tej doby som
nemohol s aplikáciami pracovať
Skryté menu:
![Aplikačné menu v Linuxe Ubuntu - Základy Linuxu](images/5/linux/linux_aplikacni_menu1.jpg)
Odkryté menu:
![Aplikačné menu v Linuxe Ubuntu - Základy Linuxu](images/5/linux/linux_aplikacni_menu2.jpg)
Inštalácia aplikácií
Ako sme si už spomenuli minule, aplikácia inštalujeme cez Centrum softvéru pre Ubuntu. Nainštalovaná aplikácia sa väčšinou objaví rovno v Launcher alebo ju môžeme spustiť cez kláves Windows. Vyhľadávanie je v pravom hornom rohu.
![Centrum softvéru pre Ubuntu - Základy Linuxu](images/5/linux/centrum_softwaru_ubuntu.jpg)
Počet aplikácií
Pre Linux existuje na prvý pohľad obrovské množstvo aplikácií. Po bližšom preskúmaní však zistíte, že tých naozaj kvalitných je veľmi skromne.Snaď, čo sme podľa podielu Linuxu na desktope aj očakávali. Keď budete trpezliví, tak po chvíli hľadania nájdete všetko čo potrebujete. Napísanie dnešného dielu mi trvalo niekoľko dní, pretože som všetky aplikácie naozaj skúšal. Dokážem si predstaviť, že by som v Ubuntu vážne pracoval.
Poďme si teda uviesť niekoľko najdôležitejších aplikácií pre bežnú prácu s PC.
Dokumenty
LibreOffice
LibreOffice sme si už spomínali, je v Ubuntu v základe. Vie absolútnu väčšinu vecí ako MS Office, aj keď nevyzerá tak pekne a niektoré nástroje sa nepoužívajú tak ľahko. LibreOffice používam aj vo Windows, pretože občas potrebujem upraviť / vytvoriť nejaký dokument s MS Office by sa mi neoplatilo kupovať. Docela som si na ne zvykol. Základné aplikácie sa volajú writer (obdoba Wordu), calc (obdoba Excelu) a Impress (obdoba PowerPointu).
![LibreOffice Writer - Základy Linuxu](images/5/linux/libreoffice_writer.jpg)
![LibreOffice Calc - Základy Linuxu](images/5/linux/libreoffice_calc.jpg)
![LibreOffice Impress - Základy Linuxu](images/5/linux/libreoffice_impress.jpg)
Gedit
Gedit je šikovný textový editor, v ktorom si môžeme písať poznámky alebo editovať zdrojové kódy. Podporuje zvýrazňovanie syntaxe a záložky.
![Textový editor gedit v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/ubuntu_linux_gedit.jpg)
Outlook
Ak nepoužívate cloudové aplikácie a hľadáte náhradu za MS Outlook, môžete skúsiť Evolution alebo Mozilla ThunderBird.
Komunikátory
Skype
Skype nie je z nejakého dôvodu v úložisku a musí sa pridať pomocou updatu alebo cez terminál. Linuxová verzia je oproti tej windowsové súbory výrazne orezaná, ale funguje.
![Skype v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/skype_linux.jpg)
Empathy
Komunikátor podporujúce hlavne protokol Jabber (Facebook, Google Talk), ďalej tiež ICQ a ďalšie.
![Komunikátor Empathy v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/empathy.jpg)
Internet
Mozilla Firefox
Firefox je východiskovým prehliadačom v Ubuntu. Zaujímavé je, že hoci je na Windows v porovnaní s Chrome pomalý a pre mňa nepoužiteľný, v Linuxe funguje úplne inak a som s ním veľmi spokojný.
![Mozilla FireFox v Linuxe Ubuntu - Základy Linuxu](images/5/linux/mozilla_firefox.jpg)
FileZilla
Pre prácu s FTP sa hodí klient FileZilla.
![FileZilla - Základy Linuxu](images/5/linux/filezilla.jpg)
Práca s archívmi
Ubuntu obsahuje v základe aplikácii Archive Manager (správa archívov), ktorý vám otvorí súbory zips a ďalšie archívy. Formát RAR je neslobodný a preto tu nie je. V reáli sa však veľmi často používa a preto nainštalujeme aplikáciu unrar pomocou Centrum softvéru pre Ubuntu. Po inštalácii s rary dokáže Správa archívov už pracovať.
![Inštalácia unrar v Linuxe Ubuntu - Základy Linuxu](images/5/linux/ubuntu_unrar.jpg)
Grafika
Eye of GNOME
Na prezeranie obrázkov v Ubuntu nájdeme predvolenú aplikáciu Eye of GNOME (Prehliadač obrázkov).
![Prehliadač obrázkov Eye of GNOME v ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/eye_of_gnome.jpg)
Gimp
Pre editáciu obrázkov a fotografií je asi najlepším nástrojom GIMP. Je to pokročilý bitmapový editor, ktorý vie aj vrstvy, ponúka veľa nástrojov, filtrov a efektov a to ako pre editáciu fotografií, tak pre kreslenie.
![Editor obrázkov GIMP v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/gimp.jpg)
V hornej lište si v ponuke Okná prepnite režim na jedno okno, predvolený koncepcia programu sa totiž nejako nezlučuje so zvyškom sveta. Schopnosti GIMPu sú veľmi slušné, bohužiaľ ak ste niekedy používali PhotoShop, tak vám užívateľské rozhranie GIMPu príde nepohodlné a jeho vývojári prostredia smerom k populárnemu Photoshop upravovať príliš nechcú, čo je škoda, pretože by tak mohol byť oveľa populárnejšie. Aj keď som s Gimp chcel niekoľkokrát naozaj pracovať, vždy som od neho odišiel. Pre Linux existuje ešte Pinta (obdoba Paint.NET z Windows), ktorá však na mojom Ubuntu bohužiaľ nefunguje.
Inkscape
Vektorový editor grafiky so všetkým, čo je potrebné.
![Vektorový editor grafiky Inkscape v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/inkscape.jpg)
Blender
Blender je profesionálny editor 3D grafiky a 3D animácií. Bohužiaľ opäť platí, že má oproti všetkým ostatným nástrojom (napr. 3D Studiu Max) úplne odlišné ovládanie. Ak hľadáte 3D CAD, tak pod Linuxom beží napr. VariCAD.
![Blender - Základy Linuxu](images/5/linux/blender.jpg)
Adobe Photoshop
Legendárny PhotoShop pre Linux bohužiaľ nevychádza, ale možno ho pod ním prevádzkovať pomocou Wine (viď. Ďalšie diely).
Video a zvuk
Totem
Totem je predvolený prehrávač videí, ktorý podporuje základné kodeky a titulky.
![Simpsonovci v prehrávači Totem v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/totem_simpsonovi.jpg)
![Kill Bill v prehrávači Totem v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/totem_kill_bill.jpg)
Rhythmbox
Prehrávanie hudby a internetových rádií zaisťuje už nainštalovaná aplikácia Rhythmbox.
![Prehrávač Rhythmbox v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/rhythmbox.jpg)
Audacity
Pre nahrávanie, skladanie a editáciu audia sa ponúka aplikácie Audacity.
![Audacity v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/audacity.jpg)
Programovanie
Geany
Geany je jednoduché a rýchle IDE pre rôzne programovacie jazyky (Java, C, PHP, ...). Okrem zvýrazňovanie syntaxe ponúka zoznam symbolov, autocomplete a ďalšie užitočné funkcie.
![Geany IDE v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/geany.jpg)
NetBeans
NetBeans je ťažšie kaliber pre programovanie v mnohých jazykoch ako sú najmä Java, PHP alebo C ++. Osobne mi nesedí ergonómiou a je dosť pomalé, takže radšej používam IDE od IntelliJ (PHPStorm, IntelliJ IDEA a podobne). NetBeans sú v centre softvéru z nejakého dôvodu v staršej verzii. Aplikáciu musíte stiahnuť na webe a nainštalovať z terminálu ako binárny balík. Postup je celkom komplikovaný, preto ho nebudem rozoberať a odkazom napr. Na návod na sysads.
![NetBeans 8.0 v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/netbeans.jpg)
MonoDevelop
Ak programujete v C# .NET, môžete teoreticky programovať v MonoDevelop. Prakticky to však nemá absolútne žiadny zmysel, pretože v reále budete potrebovať ovládať Visual Studio a používať veľa ďalších nástrojov, ktoré MonoDevelop nemá. Keď používate Linux a chcete rozumne programovať, tak sa musíte presunúť napr. Na Javu, ktorá je C# veľmi podobná.
![MonoDevelop v Ubuntu Linuxe - Základy Linuxu](images/5/linux/monodevelop_ubuntu.jpg)
Systém
Gnome-system-monitor
Obdobou Task manageru (správca úloh) z Windows je tu aplikácia GNOME System Monitor. Umožňuje spravovať procesy a monitoruje využitie hardvéru.
![GNOME System Monitor – Procesy - Základy Linuxu](images/5/linux/gnome_system_monitor_1.jpg)
![GNOME System Monitor – Využitie hardvéru - Základy Linuxu](images/5/linux/gnome_system_monitor_2.jpg)
Xkill
Xkill je systémová utilita, ktorá je v Ubuntu od základu. Po jej spustení (alt + F2 a xkill) sa kurzor myši zmení v krížik a po kliknutí ukončí (zabije) proces nejakého okna. To je veľmi užitočné hlavne keď nejaká aplikácia prestane reagovať.
Aké používate aplikácie v Linuxe vy? Podeľte sa s nami do komentárov. Je možné, že článok bude časom rozšírený práve o vaše návrhy.
Nabudúce si ukážeme spôsoby, ako v Linuxe spustiť priamo aplikácie z Windows. Prezradím, že sú hneď dva.