Zborme mýty o programátoroch

Pokiaľ si programátorom, iste si podobné poznámky alebo otázky na túto tému počul. A určite ťa to po určitej dobe prestalo baviť vysvetľovať, pretože by si nerobil nič iné.

Mýtus č. 1: Každý programátor je taký matematický genius

Nie je potrebné. Dobrý programátor nepotrebuje riešiť neskutočne zložité problémy na dennej báze. Aby sa človek stal programátorom stačí logické myslenie. Všetko ostatné záleží na danom človeku. Ak chceš riešiť veci zložitým spôsobom ... fajn. Ale od toho sú tu rôzne knižnice a pluginy, ktoré ti pomôžu.

Vedieť naozaj dobre matematiku (alebo i fyziku) je potrebné len v určitých sektoroch - pri používaní AutoCAD, finančné analytike, pri tvorbe algoritmu alebo videohier, detekciu kolízií, vo vedeckej práci, atď.

Mýtus č. 2: IQ iba vyšší ako 140

Nie. Programovanie je ako učiť sa cudzí jazyk. Zo začiatku to vyzerá, že toto hlava nikdy nepoberiem. Pokiaľ ale vydržíš, nakoniec sa všetko vyjasní. Všetko do seba zapadne. A ani nie je treba si všetko len pamätať. Niektoré veci idú jednoducho odvodiť. Nemusíš byť genius ani mať skúsenosti od veľmi útleho veku (aj keď je to obrovská výhoda).

Trpezlivosť, nadšenie pre programovanie a hlad po nových informáciách. To je tajný recept na to, stať sa dobrým programátorom. Aj nadmieru talentovaný človek môže byť ľahko prevalcovaný tvrdo pracujúcim jedincom.

Mýtus č. 3: Je to nuda a nemáš žiadny život

Dostávame sa do kategie urážlivých tvrdení. To, že niekto sedí pri stole a pozerá do monitora, a vyzerá celý jeho zjav dosť nezáživne, neznamená, že on sa pri svojej činnosti nudí. Programovanie je jedna veľká hádanka. Baví ťa stavať puzzle? Riešiť sudoku? Hrať hry?

Nám ľuďom predsa robí radosť, ak vyrieši nejaký problém. Znamená to totiž posun vpred. Znamená to nabitie nové skúsenosti. (To znelo veľa ako hláška z hry). Programovanie je roztrieštenia jedného veľkého problému do menších a postupne sa s nimi popasovať. Tentoraz by som to prirovnala potrebné k sťahovaniu. Je to jedna udalosť pozostávajúce z množstva miniatúrnych úkonov - kde zoženiem krabice na sťahovanie, mám dostatok lepenky, koľko každá krabice unesie kilogramov, koľko krabíc musím denne odniesť, aby som sa dokázal vysťahovať za týždeň?

Programovanie je forma vyjadrovania kreativity. Také kreativity, ktorá nám dokáže otvoriť dvere bez toho aby sme sa ich museli dotknúť, alebo vedela upraviť obrázok pomocou pár kliknutí. Výsledky tejto "nudné" činnosti nás obklopujú každá deň. To stojí za trochu uznanie.

Mýtus č. 4: Bez titulu ani ranu?

Tu si prihrejeme kašičku. Tušili ste že treba Google, IBM aj Apple neporovnávajú kandidátmi na základe počtu vysokoškolských titulov? Zaujímajú ich schopnosti a znalosti ako také.

Školy sú zaťažené osnovami, ktoré najskôr musí niekto schváliť a ... Medzitým môže životnosť niektorých informácií expirovať. Predovšetkým v takom odbore ako je IT. Väčšina tlačených kníh o programovaní zostarne už počas prekladu. Čo až potom, kedy sa ti konečne dostane do ruky ?! A netýka sa to len IT.

Internetové školy, ako ITnetwork, aktualizujú kurzy a lekcie podľa toho, ako sa vyvíjajú techológia. Certifikátom tiež preukážeš, že sa o problematiku zaujímaš, venoval si tomu svoj voľný čas a prostriedky. A ešte raz, tieto znalosti sú aktuálne k dátumu, keď si skladal skúšku.

Otázka: Ktorý jazyk je najlepší?

Myslím, že každý, kto programuje a má vo svojom okolí niekoho, kto tomu nerozumie ani za mak (pravdepodobne to bude aspoň jeden z tvojich rodičov alebo prarodičov) za ním skôr alebo neskôr príde s otázkou (pravděpodbně nie babička / dedko): "Hele , a ktorý jazyk je najlepší? ktorý sa mám TEDA naučiť? " Táto otázka je asi ako maturita. To, že tí jej niekto položil znamená, že si vstúpil (a) do dospelosti informačných technológií.

Ak nevieš, ako správne formulovať odpoveď bez toho, aby si sa do toho príliš zamotal alebo sa chceš vyvarovať 3 hodinovej prednášky, pokiaľ však nemáš v pláne anketára za svoju opovážlivosť potrestať, tu je inšpirácia:

Každá technológia má svoje pre a proti čo sa týka konkrétnej úlohy. Každý tiež premýšľa inak, takže aj tvojmu porozumenie môže byť bližšie jeden alebo druhý jazyk. Tiež záleží na skúsenostiach.

Je potrebné zdôrazniť, že programovacie jazyky sú nástroje, ktoré slúžia k tvorbe. Pre dobrého programátora je najdôležitejšie mať otvorenú myseľ a vedieť, čo chce robiť a čo ho zaujíma.

Ak chceš mať čisté svedomie a predovšetkým sa chceš danej osoby čo najrýchlejšie zbaviť, proste povedz, nech začne C #. Je univerzálny, môže v ňom programovať hry, mobilné aplikácie aj webové stránky. Je moderné a dobre platený, takže to rozhodne nie je zlá rada.

Proste a jednoducho neexistuje jednoznačná odpoveď. Opravár má plnú dielňu náradia a nástrojov a keby si mu zobral všetky okrem jedného a dal mu opraviť auto, pravěpodobně by ti dal fyzicky najavo, čo si o tom myslí.

Mýtus č. 5: Nauč sa perfektne syntax, inak nemáš šancu

Týka sa to predovšetkým začiatočníkov, ktorí sa snažia syntax naučiť naspamäť. Namiesto toho, aby sa snažili vytvoriť si celkový obraz, pochopiť koncept a jednoducho bez výčitiek zo začiatku odpisovali alebo pozerali na výtvory iných. Začiatočníci majú pocit, že ak to nedajú z hlavy, nebude ich brať nikto vážne. Chyba!

Programovanie nie je písanie písomky. Všetci programátori Googlu. A kto tvrdí opak, ten väčšinou Google zo všetkých najviac: D .

Ako už bolo raz v tomto článku spomenuté, všetko je o cviku. Stále a stále a stále dookola písať pokojne ten istý program s malými úpravami dokola. Prsty tí budú hrať ako pianistovi ani nevieš ako. A zrazu zistíš, že si to nemusíš hľadať, že to skutočne píšeš sám.

Aby sa tvoj úspech dostavil, pokiaľ možno čo najskôr, je nutné vedieť, kde hľadať kvalitné informácie (na ITnetwork.cz), knižnice, nástroje, IDEčka, atď.

Pokiaľ si môžeš pomôcť, tak to urob. Uľaví sa ti a budeš tak mať čas premýšľať o iných veciach.

Mýtus č. 6: Programovanie nie je pre ženy

Vedel si, že prvým programátorom bola žena. Áno. Ada Lovelace. Žena s logickým myslením, ktoré nebolo pochované krajkami, vyšívaním a základy starostlivosti o manžela a rodinu.

Jej počinom bol prvý algoritmus, ktorý bol spracovateľný počítačom. Ohľadom počítačov si dovolila tak trochu veštiť z gule a tvrdila, že počítače v budúcnosti budú vedieť riešiť zložité matematické operácie, komponovať hudbu a kresliť. Budú ale limitované tým, čo je človek naučí. Teda, že nebudú vedieť myslieť sami za seba.

Zdroj obrázku: Wikipedia.cz

Ďalšie výrazné ženy v programovaní sú:

• Grace Murray Hopper - programátorka prvých počítačov vo firme Harvard Mark I, vyvinula prvý kompilátor pre počítačový programovací jazyk vôbec, hovorilo sa jej "úžasná grace"
• Adele Goldstine - ako programátorka sa podieľala na tvorbe prvého elektrického digitálneho počítača
• Jean E. Sammet - počítačová vědky, ktorá vyvinula r. 1962 počítačový jazyk formácií a podieľala sa na vývoji jazyka COBOL

A prečo by som nezabila dve muchy jednou ranou. Ani deti by nemali byť diskriminované. O programovania sa môžu zaujímať aj tí, čo sú školopovinní.

Ďalšie zaujímavé články