1. diel - MS-SQL krok za krokom: Úvod do MS-SQL a príprava prostredia
Vitajte u prvého dielu kurzu tutoriálov k databáze MS-SQL. Kurz je určený pre všetkých, čo sa ešte s databázami nestretli a potrebujú s nimi pracovať v ďalšom jazyku (napr. V ASP.NET na webe alebo v C # formulárové aplikáciu). Zmyslom je naučiť vás základy jazyka T-SQL (MS-SQL), ktoré sú podobné vo všetkých SQL databázach (MS-SQL, MySQL, SQLite, ...). Postupne si ukážeme vytváranie tabuliek, vkladanie dát, ich modifikáciu a nakoniec aj výber, vyhľadávanie a komplikovanejšie otázky cez viac tabuliek.
Pracovať budeme iba so samotnou databáz a bez ďalšieho programovacieho jazyka. Nebude to ale tak suché, ako to znie, pretože budeme používať Visual Studio. Ukážeme si, ako veci naklikať (tie ktoré idú) a ako to isté zapísať aj ako T-SQL dotaz. Z grafického rozhrania pekne pochopíte čo presne robíte a potom si to spojíte s SQL príkazom. Nadobudnuté znalosti môžete využiť v ktoromkoľvek jazyku pre prácu s MS-SQL databázou (napr. V ASP.NET) as minimálnou úpravou is ktorúkoľvek inú SQL databázou. Po dokončení tohto seriálu budete schopní pracovať s databázou na takej úrovni, aby ste dokázali vytvoriť jednoduchý redakčný systém alebo podobnú aplikáciu.
Relačnej databázy
MS-SQL je tzv. Relačnej databázy. Tento pojem označuje databázu založenú na tabuľkách. Každá tabuľka obsahuje položky jedného typu. Môžeme mať teda tabuľku uzivatele, ďalšiu tabuľku clanky a ďalšie potrebné komentare.
Databázovú tabuľku si môžeme predstaviť napríklad ako tabuľku v Exceli. Tabuľka uzivatele by mohla vyzerať asi takto:
| Meno | priezvisko | dátum narodenia | počet článkov |
|---|---|---|---|
| Jan | Novák | 11.3.1984 | 17 |
| Tomáš | márny | 1.2.1989 | 6 |
| Josef | nový | 20.12.1972 | 9 |
| Michaela | Slavíková | 14.8.1990 | 1 |
Slovo relačné označuje vzťah (anglicky relation). Ten je medzi tabuľkami alebo medzi jednotlivými subjektmi v jednej tabuľke. To si však necháme na inokedy a zatiaľ budeme pracovať len s jednou tabuľkou zároveň.
RDBMS
Možno vás napadlo, k čomu vlastne potrebujeme nejakú databázu. Dáta by sme rovnako dobre mohli ukladať do nejakých textových súborov, binárek, XML alebo niečoho podobného. Určite by to nejako fungovalo, alebo nie?
Označenie databázy je vlastne nepresné a v odbornej literatúre sa stretneme s označením RDBMS (Relation DataBase Management System). Slovensky je to preložené ako "databázový systém", čo znie naozaj hrozne a preto budem ďalej používať označenie databázový stroj alebo RDBMS. Databázový stroj (teda tu MS-SQL) nie je len úložisko dát. Jedná sa o veľmi sofistikovaný a odladený nástroj, ktorý za nás rieši veľa problémov a zároveň je extrémne jednoduchý na použitie. S databázou totiž komunikujeme jazykom SQL, ktorým sú v podstate ľudsky zrozumiteľné vety. Jazyk databázy MS-SQL je T-SQL, T označuje Transact, pretože podporuje transakcie, ale to až ďalej. Spolu s ukladaním dát je ale potrebné ďalej riešiť mnoho ďalších vecí. Asi by nás napadlo napr. Zabezpečenia alebo optimalizácie výkonu. RDBMS toho ale robí ešte oveľa viac, rieši za nás problém súčasnej editácia rovnaké položky niekoľkými užívateľmi v rovnaký okamih, ktorý by inak mohol zapríčiniť nekonzistentnosti databázy. RDBMS dáta v tomto prípade zamkne a odomkne až po vykonaní zápisu. Ďalej umožňuje spájať niekoľko dotazov do transakcií, kedy sa séria otázok vykoná vždy celá alebo vôbec. Nestane sa, že by sa vykonala len časť. Tieto vlastnosti databázového stroja sú zhrňované skratkou ACID, poďme si ju vysvetliť.
ACID
ACID je akronym slov Atomicita (nedeliteľnosť), Consistency (validita), Isolation (izolácia) a Durability (trvanlivosť). Jednotlivé zložky majú nasledujúci význam:
- Atomicita - Operácie v transakcii sa vykonajú ako jedna atomická (nedeliteľná) operácie. Tzn. že ak nejaká časť operácie zlyhá, vráti sa databázy do pôvodného stavu a žiadne časti transakcie nebudú vykonané. Reálny príklad je napr. Prevod peňazí na bankovom účte. Ak sa nepodarí peniaze odpočítať z jedného účtu, nebudú ani pripísané na účet druhý. Inak by bola databázy v nekonzistentnom stave. Ak by sme si prácu s dátami riešili sami, mohlo by sa nám toto veľmi jednoducho stať.
- Consistency - Stav databázy po dokončení transakcie je vždy konzistentné, teda validný podľa všetkých definovaných pravidiel a obmedzení. Nikdy nenastane situácia, že by sa databázy nachádzala v nekonzistentnom stave.
- Isolation - Operácie sú izolované a navzájom sa neovplyvňujú. Ak sa zíde v jeden okamih viac dotazov na zápis do rovnakého riadku, sú vykonávané postupne, ako vo fronte.
- Durability - Všetky zapísané dáta sú okamžite zapísané na trvanlivá úložisko (na pevný disk), v prípade výpadku el. energie alebo iného prerušenie prevádzky RDBMS všetko zostane tak, ako bolo tesne pred výpadkom.
Databáza (presnejšie databázový stroj) je teda čierna skrinka, s ktorou naše aplikácie komunikuje a do ktorej ukladá všetky dáta. Jej použitie je veľmi jednoduché a je odladená tak, ako by sme si sami zápis dát v programe asi ťažko urobili. Vôbec sa nemusíme starať o to, ako sú dáta fyzicky uložené, s databázou komunikujeme pomocou jednoduchého dotazovacieho jazyka SQL, viď ďalej. V dnešnej dobe sa vôbec neoplatí zaťažovať sa otázkou ukladanie dát, jednoducho siahneme po hotové databázu, ktorých je obrovský výber a sú väčšinou zadarmo. O databázu občas hovoríme ako o 3. vrstve aplikácie (1. vrstva je užívateľské rozhranie, 2. vlastné logika aplikácie, 3. je práve dátová vrstva).
Potrebné nástroje
Potrebovať budeme len Visual Studio. To možno použiť vo variante Community, ktorá je úplne zadarmo alebo, ak ste študent, môžete využiť zdarma verziu professional. Budeme sa zaoberať takzvanou localdb, ktorá sa ukladá do malého súboru, ktorý pôjde s našou aplikáciu, všetko si .NET Framework obstará sám. Ak by sa vám toto riešenie príliš nepáčilo, môžete ešte použiť SQL Server. Študenti majú tento nástroj zadarmo cez DreamSpark alebo môžete použiť aj Express verzii. Práca s SQL serverom je podobná.
Než sa pustíte do čítania nasledujúcej lekcie, MS-SQL krok za krokom: Vytvorenie databázy a tabuľky , pripravte si
Visual Studio. 
.
