2. diel - Prvý objektová aplikácie v C # - Hello object world

Minulá lekcie, Úvod do objektovo orientovaného programovania v C # , nás uviedla do objektovo orientovaného programovania. Už vieme, že objekty majú atribúty a metódy. Tiež vieme, že na vytvorenie objektu vytvoríme najprv triedu. Tá je vzorom, podľa ktorého následne tvoríme jej inštancie.

Na začiatku kurzu sa základnými konštrukciami jazyka C # sme si vytvorili program Hello world. Urobme si teraz podobný program ako úvod do objektovo orientovaného programovania. Naprogramujte si Hello object world!

Založme si vo Visual Studiu novú konzolovú aplikáciu tak, ako sme to robili doteraz. V Solution Exploreri napravo klikneme pravým tlačidlom myši na náš projekt a vyberieme Add -> Class. Ide to aj klávesouvou skratkou Shift + Alt + C.

Class pomenujeme Zdravic.cs a potvrdíme. Názov triedy píšeme vždy ťavie notáciou bez medzier a na rozdiel od premenných má každé slovo veľké prvé písmeno, teda aj prvé. Názov je samozrejme tiež bez diakritiky, tú v programe používame max. Vnútri textových reťazcov, nie v identifikátoroch.

Podľa tejto triedy neskôr vytvoríme objekt zdravic , ktorý nás bude vedieť pozdraviť. Vidíme, že sa na program už pozeráme úplne inak, za každú akciu je zodpovedný nejaký objekt, nestačí iba niečo "nabušit" do Main() . V našom prípade vám to môže prísť zbytočné, pri zložitejších aplikácií si to budete pochvaľovať

V našom Solution Exploreri pribudne ďalší súbor .cs a VS nám ho otvorí. K pôvodnému Program.cs s metódou Main() sa môžeme vrátiť pomocou záložky alebo cez Solution Explorer.

Pozrime sa, čo nám VS vygenerovalo a kód si popíšme. Následne si do triedy pridáme vlastnú metódu pre pozdravenie.

using System;
using System.Collections.Generic;
using System.Linq;
using System.Text;

namespace HelloObjects
{
    class Zdravic
    {

    }
}

Kľúčové slovo namespace nám označuje tzv. Menný priestor. Rovnako ako sa metódy združujú do tried, tak sa triedy združujú do menných priestorov. Ak chceme, aby bola naša trieda viditeľná aj v Program.cs , kde máme metódu Main() , musíme ju mať v rovnakom mennom priestore. To tu platí, VS samo novú triedu obalí tým istým menným priestorom, vy miesto HelloObjects budete mať názov svojej aplikácie, ak ste ju nepomenovali, bude tam ConsoleApplication1 .

Príkaz using nám umožňuje zviditeľniť triedy iných menných priestorov, aby sme s nimi mohli pracovať. V základe nám VS pripraví System , potom generické kolekcie, Linq a Text . Pre nás bude najdôležitejšie namespace System , pretože práve ten obsahuje triedu Console . Ďalšie využijeme až neskôr a potom budeme dokonca potrebovať nejaké dodať, najmä pre prácu s textovými súbormi.

V namespace je teda umiestnená samotná trieda, ktorá sa deklaruje kľúčovým slovom class . Trieda sa volá Zdravic a je prázdna.

Všimnite si, že kód je takmer rovnaký, ako ten v Program.cs , už teda rozumieme tomu, čo sme predtým ignorovali. Náš konzolový program bola vlastne trieda umiestnená v mennom priestore, ktorá obsahovala jednu metódu Main() . Vidíme, že v C # sa v podstate neobjektové programovať ani nedá, čo je len dobre

Teraz si do triedy Zdravic pridáme metódu Pozdrav() , bude verejne viditeľná a nebude mať žiadnu návratovú hodnotu ani parametre.

Deklarácia metódy v C # je teda nasledovné:

[modifikátor prístupu] [návratový typ] [JmenoMetody]([parametre])

Pred metódou bude tzv. Modifikátor prístupu, v našom prípade public (verejná). Keby sme modifikátor vynechali, C # by ju chápal ako private (neverejné). Metóda nebude vracať žiadnu hodnotu, toho docielime kľúčovým slovom void . Ďalej bude nasledovať samotný názov metódy, metódy píšeme rovnako ako triedy ťavej notáciou s veľkým poč. Písmenom. Prvé písmeno názvu je však na rozdiel od premenných veľké! Zátvorka s parametrami je povinná, my ju necháme prázdnu, pretože metóda žiadne parametre mať nebude. Do tela metódy zapíšeme kód pre výpis na konzolu.

Naša trieda bude teraz vyzerať takto:

class Zdravic
{

    public void Pozdrav()
    {
        Console.WriteLine("Hello object world!");
    }

}

Tu sme zatiaľ skončili, prejdeme do Program.cs .

Teraz si v tele metódy Main() vytvoríme inštanciu triedy Zdravic . Bude to teda ten objekt zdravic , s ktorým budeme pracovať. Objekty sa ukladajú do premenných, názov triedy slúži ako dátový typ. Inštancia má spravidla názov triedy, len má prvé písmeno malé. Vyhlásiť si premennú a následne v nej založme novú inštanciu triedy Zdravic :

Zdravic zdravic;
zdravic = new Zdravic();

Prvý riadok hovorí: "Chcem premennú zdravic , v ktorej bude inštancie triedy Zdravic ". S premennými sme vlastne už takto pracovali.

Na druhom riadku je kľúčové slovo new , ktoré nám založia novú inštanciu triedy Zdravic . Túto inštanciu priradíme do našej premennej.

Pri vytvorení novej inštancie sa zavolá tzv. Konštruktor. To je špeciálna metóda na triede, preto pri vytvorení inštancie píšeme tie prázdne zátvorky, keďže voláme túto "vytvárajúci" metódu. Konštruktor spravidla obsahuje nejakú inicializáciu vnútorného stavu inštancie (napr. Dosadí východiskové hodnoty do premenných). My sme v kóde žiadny konštruktor nedeklaroval, C # si preto vytvoril tzv. Implicitné bezparametrický konštruktor. Vytvorenie inštancie objektu je teda podobné volanie metódy. Celý zápis môžeme samozrejme skrátiť na:

Zdravic zdravic = new Zdravic();

Keďže v premennej teraz máme naozaj inštanciu triedy Zdravic , môžeme inštanciu nechať pozdraviť. Zavoláme na ňu metódu Pozdrav() a to ako zdravic.Pozdrav() . K aplikácii pridáme ešte Console.ReadKey() . Kód metódy Main() bude teda teraz vyzerať nasledovne:

{CSHARP_CONSOLE}
            Zdravic zdravic = new Zdravic();
            zdravic.Pozdrav();
            Console.ReadKey();
{/CSHARP_CONSOLE}
{CSHARP_OOP}
    class Zdravic
    {

        public void Pozdrav()
        {
            Console.WriteLine("Hello object world!");
        }

    }
{/CSHARP_OOP}

Program spustíme.

Vaše prvé objektová aplikácie
Hello object world!

Máme teda svoju prvú objektovú aplikáciu!

Dajme teraz našej metóde Pozdrav() parameter jmeno , aby dokázala pozdraviť konkrétneho užívateľa:

public void Pozdrav(string jmeno)
{
    Console.WriteLine("Ahoj užívateľovi {0}", jmeno);
}

Vidíme, že syntax parametra metódy je rovnaká, ako syntaxe premenné. Keby sme chceli parametrov viac, oddeľujeme ich čiarkou. Upravíme teraz našu metódu Main() :

{CSHARP_CONSOLE}
            Zdravic zdravic = new Zdravic();
            zdravic.Pozdrav("Karel");
            zdravic.Pozdrav("Petr");
            Console.ReadKey();
{/CSHARP_CONSOLE}
{CSHARP_OOP}
    class Zdravic
    {

        public void Pozdrav(string jmeno)
        {
            Console.WriteLine("Ahoj užívateľovi {0}", jmeno);
        }

    }
{/CSHARP_OOP}

Náš kód je teraz v metóde a my ho môžeme jednoducho pomocou parametrov volať znova s rôznymi parametrami. Nemusíme 2x opisovať "Ahoj užívateľovi ...". Kód budeme odteraz deliť logicky do metód.

Konzolová aplikácia
Ahoj užívateľovi Karel
Ahoj užívateľovi Petr

Triede pridáme nejaký atribút, ponúka sa text , kde bude uložený text pozdravu. Atribúty sa definujú rovnako, ako premenné. Ako u metód platí, že pred nich píšeme modifikátor prístupu, bez neho je C # berie ako private . Upravme našu triedu:

class Zdravic
{
    public string text;

    public void Pozdrav(string jmeno)
    {
        Console.WriteLine("{0} {1}", text, jmeno);
    }

}

Text teraz musíme pochopiteľne nastaviť vytvorené inštanciu v Program.cs :

{CSHARP_CONSOLE}
            Zdravic zdravic = new Zdravic();
            zdravic.text = "Ahoj užívateľovi";
            zdravic.Pozdrav("Karel");
            zdravic.Pozdrav("Petr");
            zdravic.text = "Vítam ťa tu PROGRAMÁTOR";
            zdravic.Pozdrav("Richard");
            Console.ReadKey();
{/CSHARP_CONSOLE}
{CSHARP_OOP}
    class Zdravic
    {
        public string text;

        public void Pozdrav(string jmeno)
        {
            Console.WriteLine("{0} {1}", text, jmeno);
        }

    }
{/CSHARP_OOP}

Konzolová aplikácia
Ahoj užívateľovi Karel
Ahoj užívateľovi Petr
Vítam ťa tu PROGRAMÁTOR Richard

Vzhľadom k objektovému návrhu nie je najvhodnejšie, aby si každý objekt ovplyvňoval vstup a výstup, ako sa mu zachce. Pochopiteľne narážam na naše vypisovanie do konzoly. Každý objekt by mal mať určitú kompetenciu a tú by nemal prekračovať. Povera náš objekt iba zostavením pozdravu a jeho výpis si spracujeme už mimo, v našom prípade v metóde Main() . Výhodou takto navrhnutého objektu je vysoká univerzálnosť a znovupoužitelnost. Objekt doposiaľ vie len písať do konzoly, my ho však prispôsobíme tak, aby daná metóda text iba vracala a bolo na jeho príjemcovi, ako s ním naloží. Takto môžeme pozdravy ukladať do súborov, písať na webové stránky alebo ďalej spracovávať.

Keďže chceme, aby metóda vracala hodnotu a to string , zmeníme jej doterajší typ void na string . K návratu hodnoty použijeme príkaz return . Return metódu ukončí a navráti hodnotu, akýkoľvek kód v tele metódy po return sa už nevykoná! Upravme obe triedy:

Metóda Pozdrav() v Zdravic.cs :

public string Pozdrav(string jmeno)
{
    return String.Format("{0} {1}", text, jmeno);
}

Telo metódy Main() v Program.cs :

{CSHARP_CONSOLE}
            Zdravic zdravic = new Zdravic();
            zdravic.text = "Ahoj užívateľovi";
            Console.WriteLine(zdravic.Pozdrav("Karel"));
            Console.WriteLine(zdravic.Pozdrav("Petr"));
            zdravic.text = "Vítam ťa tu PROGRAMÁTOR";
            Console.WriteLine(zdravic.Pozdrav("Richard"));
            Console.ReadKey();
{/CSHARP_CONSOLE}
{CSHARP_OOP}
    class Zdravic
    {
        public string text;

        public string Pozdrav(string jmeno)
        {
            return String.Format("{0} {1}", text, jmeno);
        }
    }
{/CSHARP_OOP}

Teraz je náš kód podľa dobrých praktík. Ešte našu triedu Okomentujte, ako sa sluší a patrí. Komentáre budeme písať nad názov triedy a nad názov každého atribútu a metódy. K ich zápise použijeme trojlomítko /// , VS nám potom vygeneruje XML, do ktorého všetko popíšeme. Oplatí sa nám to vo chvíli, keď na triede používame nejakú metódu, jej popis sa nám zobrazí v našepkávač. Ak by nám komentáre v kóde vadili (zaberajú predsa len niekoľko riadkov), môžeme ich sklapnúť pomocou malých tlačidiel "-". Zdokumentovaná trieda môže vyzerať napr. Nasledovne:

/// <summary>
/// Trieda reprezentuje Zdravice, ktorý slúži na zdravenie užívateľov
/// </summary>
class Zdravic
{
    /// <summary>
    /// Text pozdravu
    /// </summary>
    public string text;

    /// <summary>
    /// Pozdravia užívateľa textom pozdravu a jeho mene
    /// </summary>
    /// <param name="jmeno">Meno používateľa</param>
    /// <returns>Text s pozdravom</returns>
    public string Pozdrav(string jmeno)
    {
        return String.Format("{0} {1}", text, jmeno);
    }

}

Pozrieme sa, že nám VS naozaj popisky zobrazí:

A sme u konca. Nami napísaný program má už nejakú úroveň, aj keď vlastne nič nerobí. Za úlohu máte prerobiť si našu konzolovú kalkulačku do objektov. V budúcej lekcii, Riešené úlohy k 1.-2. lekciu OOP v C # .NET , si urobíme takú jednoduchú hračku, necháme dva objekty (bojovníkmi) súperiť v aréne (tiež objektu). Máte sa na čo tešiť

V nasledujúcom cvičení, Riešené úlohy k 1.-2. lekciu OOP v C # .NET, si precvičíme nadobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

 

Mal si s čímkoľvek problém? Stiahni si vzorovú aplikáciu nižšie a porovnaj ju so svojím projektom, chybu tak ľahko nájdeš.